Vo chvíľach, keď bieloruskému diktátorovi dochádzal politický dych, vždy siahal po zbraniach. V júli 1994 počas predvolebnej kampane, keď bol ešte kandidátom na prezidenta, zinscenoval atentát proti sebe. Guľky vtedy leteli rovnako vysoko ako Lukašenkova popularita.
V roku 1999 už ako prezident vydal tajný rozkaz na fyzickú likvidáciu svojich najnebezpečnejších politických oponentov - bývalého ministra vnútra generála Juryja Zacharenka a bývalého podpredsedu snemovne Viktora Gončara. Použili na to špeciálnu pištoľ slúžiacu na popravy väzňov odsúdených na trest smrti.
Napriek ďalšiemu „víťazstvu“
V snahe udržať sa pri moci za akúkoľvek cenu, čo sa mu darilo počas posledných 17 rokov, napáchal množstvo ďalších zločinov. Teraz však prišla nová skúška, možno najťažšia. Aj napriek novému „zdrvujúcemu víťazstvu“ v prezidentských voľbách musel brutálne potlačiť ľudovú demonštráciu v centre hlavného mesta, ktorej účastníci protestovali proti falšovaniu výsledkov hlasovania. To viedlo k zmrazeniu vzťahov so Západom, ktorý žiada o prepustenie opozičných predstaviteľov na slobodu.
