Zdá sa, že v nebi dávajú dokopy nielen dobrú kapelu, ale asi sa im míňajú kvalitní ľudia, lebo tri dni po našom spoločnom kamarátovi – Frantovi Tugendliebovi potrebovali ďalšieho nenahraditeľného Františka.
„Breinerko, ja už ďalej nejdem!“ povedal Ferko, keď sme sa pomaličky doťapkali popri Central Parku niekde k Metropolitan Museum. „Kolos na hlinených nohách“ nerád niekam chodil. Bol rád, ak mohol všeličo vidieť, perfektne a do detailov si to zapamätať a potom o tom výdatne a často rozprávať, ale ideálne bolo, ak ho tam priviezli, prípadne ak to nebolo príliš ďaleko.
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
Hral krásne na trombóne, hlásal princípy, ktoré aj sám dodržiaval a o jeho charaktere nemohol nikto pochybovať. Nemal som spoľahlivejšieho priateľa. Nekládol žiadne otázky, išiel a vždy urobil, čo bolo treba. Samozrejme, otázky prišli, lebo bol hrozný zvedavec, ale až keď bolo po všetkom.
Nikdy nebolo lepšieho kronikára hudobného a spoločenského života v oblasti, v ktorej sa pohyboval. Všetky príhody mal zaregistrované do najmenších detailov a ochotne a s veľkým pôžitkom – a k veľkej radosti obecenstva – ich rozprával. Vždy som hovoril, že by sa ho mal ujať nejaký žurnalista, nahrať, pospisovať a vydať jeho spomienky, lebo to bola obrovská klenotnica nevšedných a bizarných zážitkov. Už sa tak nestane. Škoda.
Myslím, že nikto nevedel o Ferkovi toľko ako ja, ale aj vice versa. Ja som však na tom bol oveľa lepšie, lebo som o ňom vedel len samé dobré veci. Nedalo sa inak. Som rád, že som mohol stráviť v jeho spoločnosti toľko času, ako som strávil – vždy to stálo za to.
Zdá sa, že v nebi dávajú dokopy nielen dobrú kapelu, ale asi sa im míňajú kvalitní ľudia, lebo tri dni po našom spoločnom kamarátovi – Frantovi Tugendliebovi potrebovali ďalšieho nenahraditeľného Františka. Jóbovky by si mohli dať na chvíľku prestávku. Mám dosť.
Keď som ho minulý pondelok videl naposledy, tušil som, že to je naposledy. Choroba urobila z mohutného človeka, vždy plného dobrej nálady, unavenú trosku. „Už je to fade-out. A nie som posratý,“ konštatoval a vrátil sa naspäť do milosrdného spánku. Podobne, ako po newyorskej prechádzke, o pár dní na to nevládal ísť ďalej.
Má za sebou vydarenú a čestnú cestu, plnú dobrej hudby, skvelého humoru a nekompromisných postojov. Ferko dokázal „s ľahkosťou tapíra“ (napriek tomu, že bol muflón), čo v tomto nemilosrdnom svete dokáže málokto: bol to dobrý človek.
