Ceny Vilčekovej nadácie (The Vilcek Prizes) sa každý rok udeľujú imigrantom žijúcim v Amerike za špeciálny prínos v oblasti biomedicíny a v oblasti umenia a humanitných vied, za rok 2011 v literatúre. Obe kategórie sú ďalej rozdelené na hlavnú cenu a takzvaný kreatívny potenciál.
Tento rok získala hlavnú cenu Titia de Lange, ktorá sa v rodnom Holandsku ako žena–vedkyňa cítila na okraji diania. Až príchod do USA jej umožnil naplno presadiť svoj talent. Druhú hlavnú cenu získal pôvodom srbský básnik Charles Simic, okrem iného držiteľ Pulitzerovej ceny.
V mládežníckej kategórii boli ocenení vedec Yibin Kang (Čína) a prozaik Dinaw Mengestu (Etiópia). Poroty ako vždy pozostávali z absolútnej smotánky v danom odbore, za literatúru napríklad hlavná fiction redaktorka týždenníka The New Yorker Deborah Treismanová alebo spisovateľka Francine Proseová.
Galavečer spojený so slávnostným odovzdávaním cien sa konal na uptown, čítanie mladých literárnych talentov na druhý deň na downtown, v populárnom kníhkupectve Housing Works (ďalší nezávislý charitatívny projekt na podporu ľudí bez domova a chorých na AIDS).
Okrem Mengestua čítali štyria finalisti, Téa Obreht (býv. Juhoslávia), Ilja Kaminsky (Rusko), Vu Tran (Vietnam) a Simon van Booy (Británia). Tieto mená odporúčam sledovať, napriek relatívnej mladosti už majú v rukáve nejedno významné ocenenie, Obrehtová a Mengestu sa ocitli na prestížnej listine 20 najvýznamnejších amerických autorov do 40 rokov. The Vilcek Foundation plánuje vydať antológiu mladých finalistov aj knižne.
Napriek pestrým koreňom ide o ľudí, ktorí sa považujú za Američanov, väčšina z nich prišla už v detstve alebo v puberte. Okrem Kaminského, ktorý svoje famózne básne deklamoval so silným ruským prízvukom, a van Booya s elegantnou britskou angličtinou a jedinečným prozaickým „hlasom“, zneli všetci americky.
Niekto z publika sa opýtal nevyhnutnú otázku: „Je toto americká literatúra?“
Tran: „Umelec má zodpovednosť len voči svojmu umeniu.“
Kaminsky: „Dôležitý je záväzok k jazyku, snažiť sa ho obohatiť.“
Van Booy: „Mám pocit, akoby som sa narodil v exile. Vo Walese som bol za Angličana, v Londýne za Welšana. Nikde som sa necítil doma – okrem Brooklynu.“
Od 2. mája bude prístup k textom sekcie komentare.sme.sk spoplatnený v systéme Piano.
Viac o spoplatnení časti sme.sk nájdete na www.sme.sk/spoplatnenie