Najskôr chcela Iveta Radičová chrániť Mikulčíkov a Ščurkov prenájom v Košiciach premiérskou autoritou a svojím imidžom, že pred špinavosťami neuhne. To bolo po vláde pred týždňom. Už bola ako oni –Dzurinda s Miklošom.
Jej imidž sa však po tomto expozé začal v médiách roztápať ako slanina na panvici. Premiérku ovládla panika a pocit, že ak nič nepodnikne, každá hodina nečinnosti len prehĺbi jej osobnú katastrofu. V piatok podvečer oznámila, že už vo štvrtok po vyhodnotení všetkých informácií vyzvala generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva Miroslava Mikulčíka, aby „prijal politickú zodpovednosť“.
Tak sa odrazu s verejnou očistou ponáhľala, že sa vykašľala aj na to, ako nevrlo zareaguje na tento „obrat“ neprítomný minister Mikloš. Jej imidž bol dôležitejší. Od tejto chvíle sa už o nej nedalo povedať či napísať, že vymenila premiérsku stoličku za hanebný mier s vedením SDKÚ, že zradila.
