Tým myslia, že v SoHo namiesto squatujúcich umelcov a potkanov býva Paľo Habera.
Patrick, Brit, ktorý do NY prišiel v osemnástich, mi so slzou dojatia v oku rozprával, ako s kamarátmi prvý raz sadli do taxíka, opýtali sa šoféra, kde sa dá zohnať kokaín, načo boli briskne nasmerovaní do malých potravín, navigovaní prejsť dozadu poza mrežu, vysoliť 50 dolárov a s nákupom hurá do Studia 54.
Mesto bolo ponechané samo na seba, policajti sa ukrývali. Dalo sa všetko, pokiaľ mal človek gule a neprekážalo mu, že nič nemá: z tejto atmosféry vyrástla celá generácia umelcov. Konkrétne o filmovom hnutí No Wave Cinema z obdobia 70. a 80. rokov hovorí dokument francúzskej režisérky Céline Danhierovej Blank City (Prázdne mesto). Striedajú sa v ňom dobové záznamy vtedajšej scény a spomínanie hlavných aktérov.
Alternovanie medzi hovoriacimi hlavami a ukážkami tvorby zamedzuje prepad do nostalgie a divák cíti, ako ho výpovede dnešných, už dospelých, a hádam aj starých hviezd typu Jarmusch, Harryová, Buscemi, Zedd, či Fab 5 Freddy elektrizujú a inšpirujú. Nie je hovoriaca hlava ako hovoriaca hlava…
