Zrejme preto a so znalosťou spoločenských vzťahov, ľudských pohnútok a konania napísal Ústavu, ktorá evokuje totalitný a kontrolovaný štát. Písal zjavne aj ako podnikateľ (bol okrem iného tiež akcionárom v nevestincoch a investície si vyžadujú spoločenskú stabilitu). V Sympozióne si však predsa len neodpustil ochranu milovania, voľnosti a naplnenia duše.
Keď prvýkrát volili Václava Havla za prezidenta Československa, dramatik a spisovateľ sa politicky aj ľudsky trápil nad jednohlasnou voľbou Národného zhromaždenia. Ako mysliteľ prirodzene nechcel byť zvolený nemysliacou masou, ktorá rovnako unisono zdvíhala niekoľko rokov predtým hlas za odsúdenie sveta, ktorý reprezentoval. Rozhodnutie o jeho prezidentstve totiž takouto jednohlasnou voľbou znížilo hodnotu slobodnej voľby, ktorú zastával.
Národ Knihy kníh vo svojom právnom systéme už pred stáročiami zakotvil dodnes platnú zásadu: ak sa dvanásť (sudcov) porotcov jednohlasne zhodne, verdikt je neplatný. Je neobjektívny a teda nespravodlivý. Nie je totiž ľudské a možné, aby čo len dvanásť ľudí myslelo rovnako a ak sa tak udialo, nemysleli alebo pred rozhodovaním nastali podozrivé akcie, napríklad podplácanie či zbabelosť.
