Po katastrofálnej cunami, ktorá 11. marca 2011 zničila pobrežné územia Japonska v dĺžke dvesto kilometrov, teraz vychádzajú na povrch mnohé detaily a smutné ľudské príbehy.
Medzi najsmutnejšie patrí tragédia, ktorá sa stala v Základnej škole Okawa v meste Išinomaki v prefektúre Mijagi. Škola stála v zálive päť kilometrov smerom do vnútrozemia. Neďaleko školy sa vlieva do mora rieka Kitakami.
Keď o 14. hodine a 46. minúte nastalo silné zemetrasenie, väčšina spomedzi stoôsmich žiakov školy sa práve pripravovala na cestu domov. Po otrasoch zaviedli učitelia žiakov na školský dvor. Kým učitelia zisťovali prítomnosť žiakov, dostala škola varovanie, že sa blíži vlna cunami.
Po niektoré deti prišli autom ich rodičia. Ostatní žiaci spolu s učiteľmi sa rozhodli ísť na most vzdialený od školy iba dvesto metrov, pritom o šesť až sedem metrov vyššie položený ako školský dvor. Ale cunami ich zasiahla skôr, ako stihli prísť na most.
Budova školy im zastierala výhľad na oceán, preto nevedeli, že cunami je tak blízko. Vlna okamžite zmietla deti a učiteľov kráčajúcich na začiatku radu. Tí vzadu sa okamžite otočili a rýchlo vyliezli na skaly vedľa školy.
Celkovo vlna zmietla sedemdesiatštyri žiakov, mŕtve telíčka niektorých už našli, ďalší sú zatiaľ nezvestní. Prežilo tridsaťštyri detí a z jedenástich učiteľov iba jeden. Ten, ktorý utiekol na skaly. Riaditeľ školy prežil vďaka tomu, že v osudný deň nebol v škole.
