Začínajú sa hokejové majstrovstvá sveta a v televízii už k nim beží nejaký čas reklamný šot. Na ľadovej ploche bojujú dva mančafty: jeden v dresoch slovenskej reprezentácie, druhý v akýchsi gladiátorsko-teutónskych brneniach.
Odpudiví a zúriví oceľoví zbrojnoši sa s treskotom zrážajú so svižne korčuľujúcimi slovenskými hokejistami a hoci to vyzerá nedôveryhodne, ľahko a nemilosrdne ich tí naši kosia k zemi. Cudzí gladiátori sa pod heroickými bodyčekmi našich hokejistov s rachotom rútia na ľad. Plechové brnenia rinčia, hlasy kvília, padlí chrčia. Dve rasy sa neľútostne stretli; tá naša – elegantná a ľahkonohá – suverénne likviduje tú cudziu – neokrôchanú a besnú. Domáci eliminujú cudzích votrelcov.
A aby sa tá pointa poriadne priklincovala, ozve sa odkiaľsi z nebeských výšav mocný, nekompromisný a výhražný výkrik: MY SME TU DOMA! Áno, my sme tu doma a odporní, brutálni votrelci nemajú nijakú šancu. Nech sa pracú do čerta! My sme tuná doma, my sme tuná páni.
Hokej prezentujeme ako neľútostný a surový boj, cudzích hráčov ako odporných a agresívnych votrelcov, ktorých treba zraziť k zemi, a tých našich priam ako baletne ľahkonohých, ale inak tvrdých a nekompromisných hrdinov.
Pritom spravodlivosťou a trestaním domácich „gladiátorov“ a neokrôchancov a zlodejov nijako nevynikáme, poriadkom a čistotou fair-play takisto nie. Ani v športe – pozri futbalové štadióny