Prednedávnom som prekladal pár básní od ruských autorov generácie, ktorá stála na konci devätnásteho a začiatku dvadsiateho storočia, v tomto období vzniklo veľa dobrých vecí. Knižka by mala vyjsť zanedlho.
Keď už som pri ruskej téme, od Vianoc na mojom stole leží knižka F. M. Dostojevskij: Rusko a Európa. Z Denníka spisovateľa a pomaly si z nej čítam. Autor vedel veľa o Rusku a dosť aj o Európe a o tom píše. Kniha vyšla v preklade Ivany Kupkovej s doslovom Valerija Kupku. Dostojevského viaceré názory už dnes celkom neobstoja, iné zasa prinášajú novú hĺbku videnia. V doslove je citovaný Lev Šestov, ktorý hovorí, že toto videnie Dostojevskij získal od anjela smrti, keď po odsúdení na smrť stál na popravisku a dozvedel sa, že nebude popravený. Vtedy, ako myslí Šestov, prilieta anjel smrti po dušu, no prišiel priskoro. V takom prípade sa duše nedotkne, ale zanechá človeku jeden pár svojich očí (má ich veľa). Vtedy človek začne vidieť viac než ostatní. To sa mi páči.
