okia, kam smerujú ľudia z prefektúry Fukušima, zasiahnutej hlavne rádioaktivitou.
Evakuačné centrá sú zriadené v školských telocvičniach, v kultúrnych domoch, športových halách a koncertných sieňach, slovom všade, kde je veľký priestor. Ako tam vyzerá život?
Každej rodine pridelili na otvorenej ploche niekoľko štvorcových metrov. Všetky rodiny však žijú vlastne pokope, takže nikto nemá súkromie. Aj preto je dôležité dodržovať pravidlá. Vstávajú s východom slnka, večierka je o deviatej. Dobrovoľníci prinášajú do centier jedlo, aj to majú všetci rovnaké.
Tento rok bola na severovýchode Japonska tuhá zima a ozajstná jar stále nedorazila. Ďalším problémom je osobná hygiena. Na málo toaliet a umývadiel je v centrách veľa ľudí. Dobrovoľníci postavili provizórne hygienické zariadenia, ale ešte stále nestačia. Čaká sa v radoch. Starí ľudia odmietajú piť tekutiny, aby nechodili často na toaletu, to im však môže spôsobiť problémy s obličkami, nabádajú ich teda dodržovať pitný režim.
Na začiatku života v evakuácii boli ľudia veľmi trpezliví, ale po mesiaci takéhoto života niektorí trpezlivosť strácajú. Pre rodiny, ktoré majú psa, vytvorili evakuačné centrá oddelené časti, niekde oddelili zvieratá od ľudí, a niekde psov vôbec neakceptujú. Preto sa niektoré rodiny viackrát sťahovali. Iní pre psa radšej ostali bývať v poškodenom dome, hoci aj bez elektriny.
