Čáry-máry fuk, zlá bosorka je mŕtva. Usámu bin Ládina, strojcu katastrofy z 11. septembra 2001 v USA a rôznych menších teroristických útokov inde, zabili americkí vojaci v jeho úkryte v severnom Pakistane. Svet si konečne môže vydýchnuť. Hoci aj bez toho dych nezadržiavalo veľa ľudí.
Americký prezident Barack Obama vydal zvyčajné varovanie, keď oznámil, že bin Ládina zabili americkí vojaci v objekte v meste Abbottabád: „Smrť bin Ládina predstavuje doteraz najvýznamnejší úspech v úsilí nášho národa poraziť al-Káidu. No jeho smrť neznamená koniec nášho úsilia. Niet pochýb, že al-Káida na nás bude ďalej útočiť.“ No ani to nebola celkom pravda.
Niet pochýb, že útoky v arabskom svete sa budú naďalej vyskytovať v mene al-Káidy, ale pôvodná organizácia, ktorú vytvoril bin Ládin, už celé roky stráda. Mimo arabského sveta neboli väčšie teroristické útoky už asi päť rokov a smrť bin Ládina na tom pravdepodobne nič nezmení. Celá vec nikdy nebola tým, čím sa zdala byť.
Skôr, než s stal bin Ládin teroristom, bol revolucionárom. Jeho cieľom bolo zvrhnúť existujúce arabské vlády a nahradiť ich režimami, ktoré by namiesto toho nastolili extrémnu formu salafistickej doktríny.
Ak by všetci moslimovia prijali túto doktrínu, podľa bin Ládina by sa tešili aktívnej podpore Boha a zvíťazili by nad vonkajšími silami, ktoré ich brzdia. Chudoba by vymizla, skončili by sa potupa a neveriaci (sionisticko-križiacka aliancia) by boli porazení. Bola to v zásade istá forma magického uvažovania, ale jeho strategické uvažovanie bolo prísne racionálne.
Čas pre terorizmus
Úspešné revolúcie, ktoré by priviedli k moci salafistické režimy, boli kľúčom k úspechu, ale aby revolúcie prebehli, musia získať masovú podporu arabského a iného moslimského obyvateľstva. Bohužiaľ, len veľmi malá časť moslimov prijala salafistické myšlienky, takže treba nájsť spôsob, ako si ich nakloniť. A tu vstúpil do hry terorizmus.
Terorizmus je klasická metóda revolucionárov snažiacich sa získať podporu ľudu. Cieľom je ľsťou primať nepriateľskú vládu, domácu alebo zahraničnú, aby sa správala tak hrozne, že si znepriatelí obyvateľov a priam vženie ľudí do náručia revolucionárov. Potom, s masovou ľudovou podporou revolucionári zvrhnú vládu a chopia sa moci.
Tento druh terorizmu sa využíval tak často a stratégia v jeho pozadí je taká očividná, že by sa na ňu nemala chytiť žiadna vláda v 21. storočí. Lenže ak pri teroristických útokoch zomrie dostatočný počet ľudí, pre zasiahnuté vlády je veľmi ťažké nereagovať prehnane. Domáci tlak na vládu, aby „niečo urobila“ je takmer neprekonateľný.
