Skôr či neskôr bezpečne zmení aj najpríťažlivejšieho sympaťáka na bezduchú alzheimerovskú zombiu, ktorá sa ako zmyslov zbavená správa na úrovni najhoršieho brakového hororu. (Alebo hlúpej veselohry – to je v konečnom dôsledku jedno.) Je preto zábavné sledovať politológov, ako sa usilujú analyzovať ich nepochopiteľné vývrtky a hľadať neexistujúce rozumné východisko. Pripomínajú človeka, ktorý chce vonnými tyčinkami vyčistiť ovzdušie tam, kde pomôže len výkonné fekálne čerpadlo a dezinfekcia chlórovým vápnom.
Človeka najviac uráža, že medzi všetkými tými lišiakmi v kurníku nie je ani jeden, ktorý by mal ozajstný formát. Kdeže šarmantný lupič-džentlmen Arséne Lupin či Fantomas – ani len poriadny gangster z americkej „drsnej školy“! Možno by nakoniec stačil aj Jánošík (nie zo súdnych spisov, ale ten Bottov – „keď ide po lese, celý sa trbliece“). Žiaľ, ušli sa nám len samí neotesanci v zahnojených čižmách a intelektuáli na úrovni pouličných škrupinkárov. Poslednú bielu vranu práve svorne šklbe kŕdeľ usmolených havranov zo všetkých sveta strán.
Zoberiete do rúk noviny a cítite sa ako v kulisách Gogoľovho Revízora. V strede hmýrenia demagogických násilníkov, ktorí sa ani len netaja svojimi úmyslami. Na jednej strane úspešný nástupca opotrebovaného Koščeja Nesmrteľného – brutálny mešťanosta Fico a jeho šviháci s účesmi ulepenými cukrovou vodou, prípadne insitní rétori. Na druhej úhľadný poštmajster (o železničiaroch v tom čase ešte nebolo ani chyrovať) s neomylným nosom pri výbere nehodných a nevhodných postiliónov či potmehúdski moralizátori. Obyčajných obyvateľov reprezentujú akurát smiešni Dobčinskij a Bobčinskij.
