ci ho, naopak, vítajú ako vyvážený. Slovenskí prezidenti Michal Kováč aj Rudolf Schuster zúžili správu o stave krajiny na referát o svojom názore na vládu. Stav spoločnosti je síce do veľkej miery určovaný tým, ako vládne vláda, zredukovať však spoločenskú reflexiu iba na vládnu moc nie je zárukou hlbokého pohľadu do duše národa.
Poradcovia prezidenta Schustera by mali viac dbať na to, aby jeho správy o stave spoločnosti neboli poznačené nepríťažlivým administratívnym žargónom. Tento formálny nedostatok nepochybne vyplýva z toho, že prezidentov prejav si robil ambíciu vyjadriť sa bezmála ku každému vládnemu rezortu, respektíve ku každej významnejšej udalosti posledných dvanástich mesiacov. Schematizmus prístupu k realite sa logicky odráža aj na slovníku správy a ten už rozhodne nezodpovedá dynamike myslenia prvého desaťročia tretieho tisícročia. Sformulovať myšlienku, ktorá sa dotkne podstaty najvážnejších spoločenských problémov, nie je jednoduché. Od prezidenta sa to však očakáva.
