stický variant novely volebného zákona - a ani tak nie je isté, či ju v NR SR podporí dostatočný počet poslancov. Minister vnútra I. Šimko aj napriek odmietavému postoju väčšiny poslaneckých klubov meniť volebné pravidlá tak krátko pred voľbami (doplňme, že meniť volebné pravidlá v prospech významu voličov odmietali poslanci po celé volebné obdobie) pripravil novelu zákona, ktorá sa sústredila na dva problémy - na ochranu rodného čísla občanov a na umožnenie volebnej kampane aj v súkromných elektronických médiách. Hoci je tento návrh na míle vzdialený od ministrových pôvodných predstáv (tie sa týkali aj počtu volebných obvodov či významnejšieho zastúpenia žien na kandidátkach) aj od názorov viacerých ústavných právnikov, ktorí mali záujem dodať váhu preferenčným hlasom voličov, je veľmi pravdepodobné, že ani táto úprava nenájde potrebnú podporu.
Paradoxne môže k neúspechu Šimkovej aktivity napomôcť postoj poslancov za DS a DU, ktorí chcú predložiť pozmeňovací návrh, ktorým by sa zvýšila váha preferenčných hlasov voličov. Takéto zasahovanie do kompetencií straníckych centrál, ktoré fakticky schválením poradia kandidátov určujú, kto sa do parlamentu dostane a kto nie, zrejme nebude po vôli poslaneckým klubom, a tak nebudú riskovať, že by sa do novely volebného zákona dostali napríklad aj ďalšie ustanovenia, ktoré obmedzia ich politickú moc. A to, že si poslanci bez rozdielu strany a smerovania vedia nájsť „dôvod“, prečo nedovolia siahnuť na svoje výhody (je krátko pred voľbami či mandáty štátnych tajomníkov by mali spočívať), za predchádzajúce funkčné obdobie ukázali už viackrát. A nazdávať sa, že tí ďalší budú v ťahu na vlastnú bránu aktívnejší a efektívnejší, hraničí s mentálnou indisponovanosťou.
