Pri pohľade na rôzne pokusy mobilizovať obyvateľstvo pred sčítaním ľudu je zaujímavé sledovať, kto sa o tieto apely pokúša. Sú to primárne politickí predstavitelia národnostných a etnických menšín a predstavitelia cirkví a náboženských spoločností.
To, aké Slovensko v skutočnosti je, viac menej vieme. Stačí, ak si prečítame titulky novín za posledné týždne: Imunita poslancov ostane (zatiaľ?) nedotknutá a ich „pochybné“ činy nevyšetrené, prokurátor sa bude voliť v tajnej voľbe, SNS prešetruje údajne klientelistické rozdeľovanie vstupeniek na majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji.
K tomu sa pozrieme do našich nemocníc, škôl, prípadne si pozrieme, ako Adela a Sajfa prispievajú k riešeniu zamestnanosti účinkovaním v náučnom videoprograme. Už si postupne nespomenieme na diaľničné piliere, ktoré vyrástli v záhradách ľudí v Považskej Bystrici či pezinskú skládku.
V Nemecku prebieha pred európskym cenzom kompetentná diskusia. Experti majú pochybnosti ohľadom skutočnej anonymity dát a otvorene o tom diskutujú. Nemecký ústavný súd len nedávno riešil únik osobných dát veľkých firiem a nedopadlo to pre vinníkov dobre. Nemci si do dotazníkov zaradili aj otázky, ktoré potrebujú preto, aby lepšie porozumeli niektorým spoločenským procesom. Otázka o vierovyznaní však ostala fakultatívnou. Kto chce, odpovie, kto nechce, neodpovie.
Podľa analytikov skutočným cieľom štatistiky o konfesionálnom zložení nemeckej spoločnosti je zistenie toho, koľko moslimov v Nemecku skutočne žije. Veľké cirkvi svoje členstvo registrujú a v súčinnosti s daňovými inštitúciami vedia celkom presne, koľko ľudí platí cirkevnú daň. Slobodní demokrati otvorene polemizovali o tom, prečo by mal štát takto skenovať otázku vierovyznania. Cirkvi presne vedia, prečo ich za posledné desaťročia opustili desaťtisíce veriacich a prijímajú opatrenia.
Desatoro
Na Slovensku sa desiatky percent veriacich stávajú skrytým tromfom pri vyjednávaní o dôležitých témach. Na financovanie však nemajú tieto počty priamy vplyv. Tam je kľúčom počet duchovných či počet účelových cirkevných zariadení.
Morálny apel, ktorý z čísla s percentuálnym údajom budú niektorí cirkevní lídri odvodzovať, však nemá opodstatnenie. Stav slovenskej spoločnosti ukazuje, že spoločenské javy ako korupcia či klientelizmus, ktoré nás zničujúco trápia, ešte stále nepatria do žiadnej z interpretácií Desatora, ktoré by ich zakazovali.
