Dokonca kdesi priamo pri dverách. Vzhľadom na dlhodobú, priam historickú rozpoltenosť slovenskej spoločnosti je viditeľné, že obaja predstavujú póly onoho rozdelenia.
Nuž a taká kolízia, či už na bojisku, alebo vo dverách, sa nemohla skončiť inak, len tak, že menej kultivovaný predstaviteľ časti spoločnosti posotil predstaviteľku druhej časti spoločnosti s upozornením, aby nezavadzala.
Nemáme ktovieaké šťastie na prezidentov. Po Masarykovi to bola ťažká úloha v ťažkom prostredí a len máloktorý prezident sa vyznamenal tým, že by si človek s radosťou zalistoval v jeho prácach, tak ako je to s Masarykovým dielom.
Uhýbavý Beneš sa márne snažil dosiahnuť jeho výšku a v tiesni potom spolupracoval s komunistami viac, než bolo zdravé. Tiso za svoju spoluprácu s fašizmom skončil na popravisku. Gottwald na popravisko poslal svojich najbližších spolupracovníkov a tisíce nevinných do kriminálu.
Zápotocký sa nechal oslovovať ako „dělnický táta“, ale pri menovej reforme poslal na robotníkov ozbrojených milicionárov. Novotný sa nikdy nezmieril s tým, že v republike žijú aj Slováci. Svoboda bol vojakom s nezabudnuteľnými zásluhami, ale aj mužom kompromisov v čase normalizácie. Jeho nástupca Husák okúsil tieň smrti v gottwaldovských procesoch, ale to mu nebránilo vrátiť sa do totalitnej politiky a podieľať sa na normalizácii priamo z prezidentského stolca.
