Niekoľkomesačné „samotrápenie“ vládnej koalície s voľbou generálneho prokurátora pokračuje o pár dní ďalším dielom. Možnosti, ako sa môže skončiť utorková voľba – ak bude – sú len tri: parlament zvolí za kandidáta Dobroslava Trnku alebo Jozefa Čentéša, alebo nikoho.
Dobroslav Trnka môže byť zvolený iba za predpokladu, že voľby budú nielen tajné, ale aj slobodné a v duchu fair-play. Nezdá sa, že to hrozí – zrútil by sa tak celý, dve desaťročia všetkými politickými stranami starostlivo ošetrovaný partokratický systém. Iné je hlasovať o zvýšení dane z piva, iné o šéfovi prokurátorov.
Presvedčený Dzurinda
Jozef Čentéš môže byť zase zvolený iba za predpokladu, že voľby budú „akoby“ tajné. Ak sa tak stane, hlasy z kuloárov, že na konci minulého roka hlasovali za kandidáta Trnku poslanci SDKÚ a Mosta-Híd, sa premenia na pravdepodobnosť hraničiacu s istotou. Obaja vtedy mali totiž vlastné dôvody postrašiť premiérku, aj keď každý iné. Bugár musel vymieňať viaceré persóny nominované jeho stranou do funkcií, no a vzťah medzi predsedom a podpredsedníčkou SDKÚ je všeobecne známy. A iba predsedovia týchto dvoch strán teraz verejne oznámili, že Jozef Čentéš bude v nasledujúcich voľbách zvolený.
Mikuláš Dzurinda dokonca vyhlásil: „Stopercentne verím mojim poslancom, že budú hlasovať 17. mája za doktora Čentéša.“ Isto, keď sa tak „náhodou“ nestane, Dzurinda môže opäť operovať slobodnou vôľou jeho poslancov. Ako v prípade, keď Stanislav Janiš nominoval do volieb Dobroslava Trnku a zvyšok strany sa hrdo postavil proti ostatným stranám koalície.
Ďalší dvaja predsedovia koaličných strán rozumne mlčia, aj keď opäť – obaja z vlastných dôvodov. Richard Sulík netúži dostať aj druhé zaucho, keďže to prvé z Ústavného súdu patrilo hlavne jemu. A Jánovi Figeľovi, ktorý mlčí aj vtedy, keď hovorí, agendu uchmatol Daniel Lipšic.
Tretiu možnosť, že kandidát nebude zvolený, podporuje súťaž politikov o bobríka mlčanlivosti. Vymámiť od niektorého z poslancov, ako bude hlasovať, sa na rozdiel od minulosti nedá. Dôvodom nie je ani tak to, že by hovoriť nechceli, ako skôr to, že ešte nevedia, ako ich šéfovia rozhodli. Tí sa s nimi pre istotu tentoraz „dohodnú“ až krátko pred hlasovaním.
