Pri sledovaní hokejových majstrovstiev sveta, počúvaní komentátorov a hostí v štúdiu, ako aj pri čítaní fanúšikovských vyjadrení na Facebooku alebo v internetových diskusiách som mal pocit, že toto som už niekde zažil, a nie raz. Prehnané očakávania, po ktorých nasleduje veľké rozčarovanie.
Spriaznenými dušami slovenských hokejových fanúšikov sú anglickí futbaloví. Je to dosť zvláštne, lebo v ostatných športoch dokážu pomerne presne odhadnúť silu svojich tímov a prispôsobiť tomu očakávania. Keď však hrajú Angličania futbal a Slováci hokej, tak si ich priaznivci vytvoria paralelnú realitu, ktorá nekorešponduje s reálnym stavom. Ako je to možné, keď týmto športom zjavne dobre rozumejú, čo dokázali aj reakciou po zápase s Dánskom?
Meradlom sú úspechy
Vysvetlením môže byť fixácia na slávnu minulosť. V Anglicku je odrazovým bodom pochopiteľne rok 1966 a dodnes jediný titul majstra sveta. Pre Slovákov zostávajú meradlom všetkého hokejového roky 2000 – 2003, keď sme získali kompletnú medailovú zbierku. U Angličanov ešte narúša vnímanie reality kvalita ich ligy, ktorá vyvoláva dojem, že na rovnakej úrovni bude aj reprezentácia.
Slováci zase od roku 1993 celé desaťročie stúpali hore a nedokážu sa zmieriť s tým, že teraz už takmer rovnako dlho idú dole kopcom. Vo futbale je situácia opačná. Tam sme začínali skromne, a tak aj dnes, keď už máme mužstvo schopné prebojovať sa na majstrovstvá sveta či Európy, dokážeme aj prehru s Arménskom prijať pomerne stoicky. Zato každá hokejová porážka od Nemcov sa vníma ako malá tragédia.
Neporaziteľní
Pohľad na najbližší turnaj neodvodzujeme od aktuálnej formy svojho tímu a existenciu ostatných tímov berieme len ako nevyhnutné zlo na ceste k úspechu. Keď si fanúšik prečíta nomináciu na majstrovstvá sveta, tak má pred sebou obraz každého hráča v optimálnej forme. Vidí Haláka vo Vancouvri, Šatana v Göteborgu, Gáboríka v Turíne a dospeje k záveru, že takýto tím je takmer neporaziteľný. Neuvedomí si však, že s výnimkou Demitru a Višňovského vari ani jeden z reprezentantov nemal naozaj vydarenú sezónu.
Podobne Angličania vlani pred svetovým šampionátom odignorovali, že hráči nešli na turnaj v optimálnej forme. Rooney mal nedoliečené zranenie, Ashley Cole tiež pre zranenie dlho nehral a mal za sebou rozchod s manželkou a na pohode nepridala ani milostná aféra Johna Terryho s priateľkou spoluhráča Wayna Bridga. Napriek tomu fanúšikovia verili, že ich talent a tvrdá ruka trénera Capella prekonajú všetky prekážky. Neprekonali.
