V šiestom roku dekády, v ktorej Európska únia venuje osobitú pozornosť otázkam rómskych menšín v 27 členských štátoch, by sme na tému slovenská rómska menšina asi hovorili ešte menej, nebyť faktu, že o nich hovoria ľudia spoza hraníc.
Spisovateľ Karl-Markus Gauß píše o „bezmocných ľuďoch bez perspektívy a identity“, o tom, že rómskym deťom väčšina dodatočne sťažuje integráciu na školách. Hoci tým, že v obci Svinie je školská kantína, vybudovaná z prostriedkov únie, kde sa slovenské a rómske deti stravujú oddelene.
Viedenský týždenník Falter pripomína, že je málo pomocných organizácií a žiadna vládna iniciatíva, ktorá by odstraňovala nespravodlivosti vo vzdelávacom systéme. Namiesto toho zdravé rómske deti mnoho ráz putujú do osobitných škôl určených pre duševne chorých.
Dočítať sa možno o Rómoch z obce Hostice, ktorí niekoľko rokov chodievali žobrať do Grazu, no nedávno parlament spolkovej krajiny Štajersko pod hrozbou veľkých pokút schválil zákaz žobrania v tejto metropole. Antropológ David Z. Scheffel v časopise Listy pomenoval vzťahy slovenských „gádžov“ a Rómov spojením „studená vojna“.
Nezavadzajte tu!
Až 95 percent Slovákov uvádza, že nechce žiť v susedstve s Rómami. S menšinou, ktorej je akosi priveľa a s ktorou nevieme spolunažívať. To však nevieme medzi sebou ani my závideniahodní, lebo bezpečne majoritní a bieli. „Nezavadzajte tu!“ sa u nás hovorí nielen Rómom, čo ani na hokej nechodia.
Stále sme väčšmi obyvatelia než občania, nuž sa zbavujeme zodpovednosti za iných. Sme ľahostajní a ľahostajnosť nazývame toleranciou. Paušálne vravievame, že sa im nedá pomôcť, že oni nechcú. Takýmito vetami najviac pomáhame nášmu „morálnemu pohodliu sebaospravedlnenia“, o ktorom píše sociológ Zygmunt Bauman.
