Český sociológ Jan Keller odporučil nedávno päť kníh pre... reformátorov. Čítam: „Tí, čo tvrdia, že stačí oslobodiť trh z pút regulácie a svet bude v poriadku, sa mýlia. Je to program na rozbitie spoločnosti. Vábia ľudí do klepcov nelegálnej ekonomiky a korupcie a likvidujú štát, ktorý ich „omyly“ vykrýva z peňazí daňových poplatníkov.“ Keller cituje z knihy vari najcitovanejšieho sociológa Ulricha Becka. Názov: Pekný, nový, svet práce.
Čítam: Neoliberáli chceli oslobodiť ľudí z osídiel byrokracie. Drmolia mantry o neobmedzenej individuálnej slobode. Aj preto si ľudia neuvedomujú, že pre každého skonštruovali osobitú klietku, z ktorej ho každé ráno vypúšťajú. S odporúčaním, ako si ustelieš, tak budeš večer ležať a snívať jeden zo snov o slobode. Tak zhrnul Keller posolstvo knihy Nová pravda o svete, od francúzskych sociológov P. Dardota a Ch. Lavala.
Čítam: Verejný priestor chradne, občania sú v defenzíve. Neoliberáli však majú dilemu: Je výhodnejšie s pomocou štátu presadzovať reformy, ktoré občania odmietajú, alebo štát radšej diskrétne sprivatizovať? Jan Keller na margo publikácie Búranie štátu konštatuje, že v našich končinách jedno druhé nevylučuje. Podchvíľou sme svedkami toho, ako reformátori pomocou štátu okliešťujú verejný priestor. Pritom: tých reformátorov platia daňoví poplatníci. Keller vyslovuje nádej, že aspoň preto nám zvyšky štátu zachovajú. (Búranie štátu je názov zborníka, ktorý vydali v Paríži.)
