Ryba smrdí od hlavy. Každé ráno by sme mali padnúť na kolená, pripomínať si to ako čisté zlo a modliť sa – veriaci či neveriaci za koniec obdobia temna, ktoré nás obklopuje, pretože táto krajina je potiahnutá čiernym súknom. Darmo sú na smetiakoch trikolóry! Darmo nám behajú po dvore krysy s návlečkami štátnych vlajok na oboch ušiach, aby sa fanúšikovia, čo nám prídu ošťať dvor, potešili z atmosféry.
Žijeme v zlej rozprávke.
Kým bude hlavou štátu Ičo Blatník, kým ten černokňažník Trnka straší odvšadiaľ ako „padouch“ z talianskej akčnej drámy zo sedemdesiatych rokov, kým Harabin spokojne kýva hlavou ako vždy víťaziaci kráľ Ohyzdov, že by sám Tolkien žasol, kým celá táto perepúť poskokov, čo akoby vypadli z Danglárových karikatúr ala Štefanov či Kočner, tu bude ťahať pavučinky a určovať pravidlá, nikdy nebude lepšie! Ani vašim rozmaznaným deťom!
Je to čistá symbolika. Rozprávková. Keď ten služobníček vycifrený, ten arogantný prezidentov poskok oznámil, že to bolo „absolútne vtipné“, ako Ičo Blatník do Radičovej sotil, úplne to zaklincoval. To už ani tá brutálna panička prezidentová nemohla prekonať svojím lišiacky sebavedomým pokojom.
