Druhý dôchodkový pilier, teda možnosť odkladať si časť povinných odvodov na vlastné sporiace účty, z ktorých budeme čerpať po dosiahnutí dôchodkového veku, sme nevynašli. A to, že sme ho pred vyše siedmimi rokmi zaviedli, nebol nejaký „krajne pravicový“ výstrelok, inšpirovaný pinochetovským Čile.
Pravda je taká, že viacpilierové dôchodkové systémy, veľmi podobné tomu nášmu, zaviedli všetky postkomunistické členské štáty Európskej únie s výnimkou Slovinska a Českej republiky. A ešte aj v Česku sa pred pár dňami zrodila dohoda o zavedení povinného dôchodkového sporenia.
Predlhé čakanie
V niečom však svojstojní predsa len sme – spolu s Maďarskom je Slovensko jediným zo spomínaných štátov, kde sa po zavedení reformy a výmene vlády prežitie 2. piliera stalo predmetom politického sporu. Ficova vláda síce 2. pilier nezrušila, vniesla však neistotu ohľadom jeho dlhodobého prežitia a zmenila jeho nastavenie tak, že dnes prináša len veľmi nízke výnosy.
Ak by sa toto nastavenie nezmenilo, vzhľadom na prichádzajúce roky vyššej inflácie – tá bude dôsledkom dobiehania bohatšieho západu v spoločnej menovej únii – by pre mnohých sporiteľov stratilo dôchodkové sporenie zmysel. Čisté výnosy, teda výnosy očistené o infláciu, by boli s najväčšou pravdepodobnosťou dlhodobo záporné.
Už od presadenia deformačných zásahov minulou vládou je každému jasné, že 2. pilier treba opraviť. Hovorila o tom aj dnešná koalícia, a to aj vo svojom vládnom programe. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny preto predložilo do pripomienkového konania návrh novely zákona o starobnom sporení, ktorý by mal fungovanie 2. piliera napraviť. Je však nepochopiteľné, že na tento návrh sme museli čakať takmer 11 mesiacov.
A ešte menej sa dá pochopiť, že ani po takom čase na stole nie je jasná a všetkými aktérmi vítaná zmena, ale opäť len komplikovaný a od začiatku kontroverzný zámer, ktorého výsledná podoba sa bude dohadovať ďalších pár mesiacov.
Zakliate garancie
Hlavná pozornosť sa sústredí na otázku zachovania či zrušenia garancií, ktoré do systému vniesla minulá vláda. Dnes musia DSS každého pol roka porovnávať hodnotu spravovaných aktív vo všetkých fondoch – od konzervatívneho po akciový – a ak by náhodou ich hodnota klesla, musia sporiteľom stratu dorovnať zo svojho.
Znie to dobre, ale výsledok je, že DSS investujú na istotu. Neriskujú straty, ale ich bezpečná investičná stratégia prináša len minimálne výnosy. Na slušné výnosy dnes nemajú šancu ani sporitelia, ktorým by neprekážalo rizikovejšie investovanie, pretože veria, že dlhodobo zarobia viac.
