Keď sa to hodí, hejslovákmi sa to u nás len tak hemží. Nepostrehol som však, že by niektorý z nich protestoval proti rušeniu vyučovania slovenčiny na zahraničných univerzitách. Tento krok prinesie ďalší úbytok literárnych a odborných prekladov, ktorých počet je už teraz mizivý. Aj moje texty väčšinou prekladajú češtinári, pretože susedný jazyk im poskytuje oveľa viac príležitostí a podpory.
Lepšia situácia so slovenským jazykom, žiaľ, v spriaznenej cudzine nevládne ani na úrovni základných a stredných škôl. Koncom apríla som na pozvanie učiteľa Vlada Dolinaya navštívil slovenskú menšinu v západnom Rumunsku. O vyše dvadsaťtisícovej komunite sa v pôvodnej domovine takmer nevie.
Len občas sa v správach objaví Nadlak, keď sa do Sedmohradska na spanilú služobnú cestu vyberie vedenie matice. Zaujímalo by ma, čo je okrem PR článkov a fotiek s krajanmi zámerom týchto výletov, pretože napríklad na jedinom slovenskom gymnáziu v regióne, v baníckej obci Bodonoš, vôbec nemajú knižnicu.
Keď mal do chudobnej dedinky Gemelčička pricestovať náš pán prezident, vymurovali preňho najmodernejšie pódium v Transylvánii. Žiaľ, nikdy na ňom nestál. Hlave štátu vtedy nezavadzala v ceste premiérka, ale čerstvý sneh. Na smutnej šikmej plošine žiaci hrávajú pingpong.