Je zrejmé, že spoločnosť potrebuje jednoznačné stanoviská a jej lídri by si ich mali prirodzene osvojiť. Faktom však je, že stranícky protekcionizmus je prostredím, v ktorom sme desaťročia vyrastali. Je to vzduch, ktorý dýchame od narodenia.
Potrebu prispôsobovania sa týmto papalášskym manierom stupňovala monopolná úloha strany v spoločnosti, v ktorej sme chodili do škôl a v ktorej mnohí z dnes aktívnych politikov vstupovali do profesionálneho života. Členstvo v strane bolo spájané s rodinnými väzbami a priateľskými prepojeniami na tých, ktorí ich nemali. Tieto sociálne siete boli menej transparentné ako Facebook, no boli rovnako funkčné. Azda aj funkčnejšie.
Ideologický rozpor sa zotieral vtedy, ak „kontaktný komunista“ chodil tajne aj do kostola. Vtedy bolo všetkým „zainteresovaným“ jasné, že on je „náš“. Vstúpil do strany len preto, lebo sa inak nedalo. Pozorovanie tejto dynamiky vzťahov sa niektorí pokúsili predĺžiť až do povojnového obdobia.
Pamätníci vedia potvrdiť, že niektorí úspešní budovatelia komunizmu si osvojovali svoje know-how pri budovaní kresťanského národného socializmu pod vedením HSĽS. Také je to jednoduché. Systémy sa menia, ľudia ostávajú.
Je preto všetko jedno? Pokusy vysvetliť, že rozdiely medzi SDKÚ („znalci“ pomerov k nej pripoja samozrejme aj ostatné koaličné strany) a stranou Smer boli poslednými mesiacmi zotreté, však u mňa narážajú na niektoré výhrady. Aj keď tvrdenia, že členovia vlastnej strany nemôžu byť diskriminovaní pri verejných zákazkách, ak sú jednoducho najlepší, v podaní jej lídrov boli nápadne podobné, je tu jeden zásadný rozdiel.
Kríza ako príležitosť
Debata o eticky neprijateľných procedúrach v prípade budov Daňového riaditeľstva či v prípade voľby generálneho prokurátora sa odohrali vo zvláštnom garde. Najvyššia predstaviteľka exekutívy jednoznačne naznačila nevôľu viesť a koordinovať vládny tím, ktorý rieši dôležité otázky eticky napadnuteľným spôsobom.
Tieto výhrady nesmerovala na svojich koaličných partnerov, ale do vlastných radov a celkom hore. SDKÚ bola pri jej verejných i neverejných vyjadreniach postavená tvrdo do situácie sebareflexie. Nebola to sebareflexia bezbolestná a dá sa predpokladať, že sa tento proces ešte neskončil.
