Radosť a nadšenie vládnej koalície nad tým, že zvíťazila nad opozíciou, bola po tretích tajných voľbách generálneho prokurátora obrovská. Odmenená aj vlastným potleskom v priamom prenose a plná následných sebavedomých vyhlásení. Povedané inak, koalícia sa viac ako deti v základnej škole teší tomu, že aj na Slovensku platí, že 79 je viac ako 71 a je jedno, či ide o žetóny, alebo poslancov.
Fakt, že vládna koalícia – a nikto iný – je príčinou, prečo Generálna prokuratúra nefunguje tak, ako fungovať má, teda s riadne zvoleným šéfom v kresle, upadol akosi do zabudnutia. Ako kedysi personálne obsadenie na Ústavnom súde, z ktorého zostalo na sklonku druhej vlády Mikuláša Dzurindu iba torzo a viac nefungoval, ako fungoval. A potom sa aj on v opozícii zase čudoval tomu, že po doplnení sudcov funguje inak, akoby fungovať mal.
Druhým faktom je, že voľbu kandidáta koalícia nemá vôbec v rukách. Nevedno len, či si to uvedomuje, keďže sa netají tým, že súčasné vedenie prokuratúry jej nevyhovuje. Bude totiž oň zrejme súťažiť s Ústavným súdom a pokiaľ nepožiada prezidenta o pomoc, zápas môže ľahko prehrať.
Ak nedokáže zvoliť svojho kandidáta na tento post vo verejnej voľbe a ponúknuť ho hlave štátu na vymenovanie skôr, ako Ústavný súd vydá predbežné opatrenie o pozastavení účinnosti zákona o verejnej voľbe, môže sa stať, že súd o veci rozhodne až po uplynutí tohto volebného obdobia.
A verejne voliť hlavu prokurátorov bude až nová vláda - pokiaľ bude v súlade s ústavou a pokiaľ sa nevráti k tajnej voľbe. A potom sa bude zase čudovať, ako v uvedenom prípade Ústavného súdu.
Parlament tentoraz volil v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu. Teda tak, „aby hlasovací lístok poslanec upravil sám (bez prítomnosti ďalších osôb) a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho rozhodnutia“. Smutné je len to, že až súd musel poslancov naučiť, čo sú to princípy tajnej voľby.
Neukončený súboj
Znamená to, že možnosť napadnúť tieto voľby na súde je nízka. Navyše, Robert Fico vyhlásením, že vzdanie sa kandidatúry Jozefom Čentéšom je „právne neúčinné, lebo nezodpovedá nálezu Ústavného súdu“, sťažil situáciu aj Dobroslavovi Trnkovi. Spolu s ostatnými poslancami Smeru ho totiž popreli či legitimizovali účasťou na voľbách.