I uľútostilo sa Hospodinovi nedlho po vyhnaní z raja nehodného potomstva Adamovho, ktoré sa bezradne tackalo nehostinným svetom a páchalo neprávosti. Prikázal teda za ono času príslušnému archanjelovi, aby zadul do nebeskej surmity a zvolal ľudstvo pred jeho milostivú tvár. Do nehostinných miest, kde sa kedysi rozprestieral prekvitajúci Eden. Uprostred pustatiny sa im zjavil v podobe mohutných plameňov.
- Vôbec nie som spokojný s vaším životom a skutkami! - zahrmel a iskry lietali v celých rojoch. - Ste pokolenie hriešnikov a lotrov. Ruky nepoužívate na prácu, na ktorú som vám ich stvoril, ale na páchanie zla. Kradnete, podvádzate, vydávate krivé svedectvo proti nevinným. Bahníte si v smilstvách, dokonca vraždíte! Blížnym beriete životy, ktoré ste im nedali. Dlane máte plné krvi a brudu...
Zástupy tupo hľadeli do ohňa.
- Zaslúžili by ste si, aby som vás v tom maraste nechal utopiť. No pre pôvodnú nevinnosť vašich prarodičov rozhodol som sa dať vám ešte jednu príležitosť. Často hrešíte z nevedomosti, z nedostatku prirodzeného citu pre moje zákony. Ustanovil som teda vo svojej nekonečnej dobrote, že vám dám radcu, ktorý vás povedie po cestách cnosti.
