Ako jazdil po Manhattane, uvedomil si, že z okna auta videl na každom rohu kino. V Rusku vraj literatúra plní rovnako populárnu úlohu ako v USA kinematografia. Hollywood je normou amerického sna, respektíve americkej existencie, v Rusku na to majú klasikov.
Zábavné bolo pozorovať „duel“ ruskej literárnej hviezdy s pýtajúcim sa, americkým spisovateľom a žurnalistom ruského pôvodu Keithom Gessenom.
Jeho žoviálne otázky, americky necenzurované a miestami až trochu banálne (filmové?), vyvolávali u Sorokina cynické pobavenie (literárne?).
Sorokin volí slová opatrne, NY Times písali, že je to možno dôsledok detského koktania – akoby si stále uvedomoval váhu vypovedaného.
Keith Gessen, zjavne fascinovaný symbolikou fekálií v Sorokinovom diele, vyjadril názor, že Front je zrejme autorovým najvrúcnejším románom v zmysle sympatií k sovietskemu ľudu. Sorokinova odpoveď: „Ťažko sa mi hodnotí teplota mojej knihy.“
Potom vzal „smutného mladého literárneho muža“ (požičané z titulu Gessenovho debutu) na milosť a rozhovoril sa o tom, že ľudia sú aj po prevrate stále tí istí, ako ich opisoval Gogoľ – je to groteska.
