ako bude konať pri poverovaní niektorého z politických lídrov zostavením novej vlády. Oznámil, že pri designovaní premiéra nebude vychádzať z výsledkov volieb, ale vyzve nové parlamentné strany, aby sa najprv dohodli, ktoré z nich pôjdu do vlády, a ktoré budú v opozícii a až potom bude konať: „…zablahoželám im a poviem, pokúste sa vytvoriť koalíciu, kto bude mať tú väčšinu v tom parlamente, nech sa páči, príďte a ja potom vymenujem.“
Rudolf Schuster naznačuje, že bude pokračovať v tradícii založenej po minulých voľbách. V pomernom volebnom systéme totiž nie je dôležité, kto vyhrá voľby, ale to, kto je schopný na základe politických dohôd získať v parlamente väčšinu a zostaviť vládu. Postupovať týmto spôsobom je politicky korektné a navyše umožňuje hlave štátu vyhnúť sa nedôstojným konfliktom so straníckymi bossmi. Mesiac a pol pred pražským summitom NATO si krajina navyše nemôže dovoliť luxus hľadať nového predsedu vlády cestou pokusu a omylu až dovtedy, kým poverenie nedostane politik schopný dosiahnuť politickú dohodu. Beztak nájsť koaličnú zostavu, ktorá bude disponovať prinajmenšom 76 poslaneckými mandátmi a bude aj schopná programovo a medziľudsky komunikovať, bude nesmierne komplikované. Vediac, kto s kým nie je ochotný sedieť v jednej vláde, nie je vylúčené ani to, že potenciálny predseda vlády prinesie do prezidentského paláca podpísanú dohodu o podpore menšinovej vlády, respektíve opozičnú zmluvu, ktorú v susednom Česku vynašli Miloš Zeman a Václav Klaus.
