postupe absurdná, snaha zaistiť si účasť aj v budúcom parlamente ich k spoločnému postupu vo voľbách privedie.
Ako však hovorí jeden starý židovský vtip – všetko je inak. Možno aj preto, že sa uplatnilo historické francúzske poznanie – za všetkým hľadaj ženu. A ak sa žena s mentálnym vybavením Anny Malíkovej stretne so svojím bývalým šéfom a súčasným úhlavným nepriateľom, ktorý si pri jej hodnotení nikdy nebral servítky pred ústa, a ak sa navyše nachádza v polohe predsedníčky subjektu, ktorého šance uspieť vo voľbách sú o chlp lepšie ako Slotove, hľadať na jej strane veľkorysosť a strategické myslenie a pohľad aspoň za najbližší roh je jednoducho zbytočné. (Že si na tomto politickom suteréne zgustnú najmä odporcovia vyššieho zastúpenia žien v politike, je už len periférnym kamienkom slovenskej politickej mozaiky.)
Spôsob, akým naložila A. Malíková so svojím odporcom a takmer partnerom, by bol pre každého politika neznesiteľnou prekážkou – a ak sa kvôli personálnym animozitám doteraz rozpadali hlavne pravicové aj ľavicové subjekty, výnimkou nezostali ani tie „národné“. Osud pragmatických zoskupení jedného muža a jedného cieľa – uspieť vo voľbách a potom sa uvidí – asi tiež nebude iný.
