Je neodškriepiteľné, že Richardovi Sulíkovi sa funkcia predsedu parlamentu mimoriadne zapáčila. Napokon, nie je na tom nič zvláštne, ide v poradí o druhého najvyššieho ústavného činiteľa. Jeho právomoci, ale hlavne honor, ktorý funkcia vyžaruje, robia z Richarda Sulíka viac, ako v skutočnosti je alebo by mal byť. Jednoducho, na Slovensku stále platí, že kto má funkciu, je automaticky dôležitý – ako kedysi drábi na poli.
Richard Sulík si funkciu užíva, využíva aj zneužíva. Na veci nič nemení, že mu to ostatní umožňujú či uľahčujú. Veď ak dokáže zariadiť, aby Národný bezpečnostný úrad prijal ďalšieho zamestnanca na jeho pokyn, musí to byť naozaj veľký don. Podobne, keď vyhlasuje, že „pokiaľ on nerozhodne inak, poslanecký klub SNS bude fungovať“.
A takisto, keď do programu terajšej schôdze nezaradil tri opozičné návrhy zákonov, jeden návrh nezávislého poslanca, ale vládny návrh do neho strčil. Hoci všetky a rovnakou mierou nespĺňali zákonnú požiadavku o lehote, v ktorej je ich možné na rokovanie opäť predložiť.
Takú právomoc nemá
To, či má alebo bude klub SNS v parlamente ďalej fungovať, nezávisí alebo nemôže závisieť iba od vôle predsedu parlamentu. Nemá právomoc zrušiť klub, ale len „zobrať na vedomie oznámenie o utvorení poslaneckého klubu a jeho zložení“. O zrušení poslaneckého klubu neexistuje v zákone ani zmienka. Na rozdiel od založenia klubu, pri ktorom zákon uvádza dva spôsoby.
Prvým je založenie klubu podľa príslušnosti poslancov k politickým stranám, za ktoré boli zvolení do parlamentu. Druhým je vznik klubu počas volebného obdobia. Iba založenie klubu podľa druhého spôsobu vyžaduje najmenej osem poslancov a súhlas parlamentu. Pri prvom spôsobe sa súhlas parlamentu nevyžaduje a klub najmenej osem poslancov musí mať, inak by strana, ktorú poslanci reprezentujú, nebola vôbec v parlamente.
