Čo sa stalo v predraženom hotelovom apartmáne, ktorý mala upratať žena z Afriky? Podľa jej slov ju sexuálne napadol ubytovaný hosť. Že to bol šéf MMF, sa dozvedela neskôr.
Potešili ma komentáre niektorých mužov o generáciu mladších než obvinený: Ak by sa to stalo u nás, chyžná by letela z práce, hosťovi by sa hotel ospravedlnil a prípad by sa ututlal. Stalo sa to však v USA a aj bohatí Európania si musia zvyknúť, že ženy sú ľudia – aj tie chudobné a čierne.
Vynoril sa mi v pamäti dlhý rad románov z 19. storočia, v ktorých sa príbeh chudobnej slúžky znásilnenej alebo inak poníženej bohatým mužom končí tragédiou. Autor alebo autorka stojí na strane obete, spoločnosť, zobrazovaná v takejto literatúre kriticky, stojí, naopak, za násilníkom.
No keď ide o život a keď ide do tuhého, literatúra ide bokom. Vdova po Albertovi Moraviovi, talianska spisovateľka Carmen Llera Moravia vyhlásila, že násilie sa určite nestalo, lebo ona mala s obvineným vždy len tie najlepšie sexuálne skúsenosti. Že by preto, že nie je čierna a nikdy mu neupratovala hotelovú izbu? Naozaj niet nad empatiu ženy voči žene – po manželovi slávnej a bohatej, voči chyžnej – tmavej, bez občianstva, zato s ľudskými právami.
Dotyčná Afričanka je z chudobného prostredia. Ak nebude súhlasiť s mimosúdnou dohodou, ktorá by jej zaručila rozprávkové peniaze, rodina ju k tomu podľa médií dotlačí, lebo vraj často nemajú ani na topánky. Že by trochu nešikovný spôsob riešenia chudoby vo svete zo strany niektorých finančníkov?
