Slová „polohovanie, polohovať“ sú u nás známe najmä v rôznych technických výrobných oblastiach (robotika, nastavovacie prístroje, zariadenia). V súvislosti so živým organizmom sa používajú aj v nemocničnom prostredí, v starobincoch či pôrodniciach.
Pacientovi po operácii zlomeniny treba polohovať posteľ – upraviť do vhodnej polohy, často aj jeho samého treba polohovať podobne ako ochrnutého pacienta či dojča. Polohovanie nastupuje zvyčajne tam, kde je nevyhnutná pomoc zvonka, cudzia manipulácia s telom, ktoré sa samo vlastnými silami do vhodnej polohy nevie dostať.
Nedávno som sa so slovami „polohovanie, polohovať“ stretla v oblasti poradenstva pre „píár“ oddelenia firiem. Odporúčajú sa im rozmanité „marketingové aktivity“ na vytváranie „plynulého polohovania imidžu spoločnosti a jej produktov“.
Medzi týmito odporúčanými aktivitami „polohovania“ bol lobing „na úrovni vzťahov s vládnymi organizáciami, ako aj regionálnymi predstaviteľmi či záujmovými skupinami a komunitami, a samosprávou“, „budovanie dlhodobých vzťahov s médiami na národnej aj regionálnej úrovni“ či aktivita v sociálnych sieťach zhrnutá v hesle: „Buďte tam, kde sa o vás hovorí, a aktívne sa zapájajte do konverzácie.“ „Nič nové pod slnkom,“ povie si každý skúsený píárista, len pekne po brechtovsky „odcudzené, zneznámené“, ozvláštnené novým výrazom „polohovanie“, ktoré nás nateraz ešte dostatočne zneisťuje svojím pôvodným „nemocničným“ významom a vzbudzuje otázku, čo vlastne to polohovanie imidžu znamená.
