To, čo predviedla madam z Čadce, už nie je ani ultimatívnou politikou, ale neprimeraným nátlakom so znakmi protiprávneho konania. Odkedy sa Malíková prepožičala na obhajobu osôb podozrivých z propagácie fašizmu, zanechalo to badateľné stopy aj na jej politických metódach.
Ponechajme bokom otázku, čo chcela naznačiť Malíková dvoma slepačími vajíčkami, pretože semiotických, psychologických a vulgarizujúcich interpretácií sa v tejto súvislosti ponúka neúrekom. Z faktického hľadiska je podstatné, že tomu, čo Malíková nazýva rokovaním, asistovali štyria frekventanti posilňovne, ktorých Slota považuje za „bodyguardov“, a podľa predsedníčky SNS to boli „štyria slušní chlapci v oblekoch z poriadkovej služby“. Tieto hory mäsa izolovali Malíkovú so Slotom tak, že žiaden spolupracovník predsedu PSNS k nemu nemal prístup. Ostatné vyhlásenia Jána Slotu a Anny Malíkovej sú irelevantné, pretože ich rozchádzajúce sa výpovede o priebehu rokovania sú len tvrdením proti tvrdeniu. Nič to však nemení na tom, že Slota na brífingu po stretnutí s Malíkovou predstieral súhlas s jej ponižujúcimi návrhmi, čo odôvodňoval slovami: „Nakoľko som chcel zabrániť trápnym a nedôstojným scénam s vajíčkami a možnému vyprovokovaniu fyzického kontaktu s najatými bodyguardmi v priestoroch sídla SNS, pristúpil som na jej hru pred novinármi.“ Inými slovami, bývalý Malíkovej stranícky šéf sa cítil jej konaním obmedzovaný, čo vyvoláva oprávnenú otázku, či sa nedopustila konania hraničiaceho s trestným činom útlaku.
