Platiť Budmerice či pretláčanie rukou?

O dotáciách do športu a kultúry vieme primálo. Zistiť kto, kedy, na čo a koľko peňazí dostal, vôbec nie je jednoduché. Riešením by bolo automatické zverejňovanie.

Koľko peňazí dáva štát na divadlá a koľko na šport mladých? Koľko na značkovanie turistických trás a koľko na umelecké preklady? Je to veľa alebo málo? Aké sú prínosy verejnosti z Budmeríc, podpory reprezentácie v pretláčaní rukou alebo v uvedení filmovej Báthoryčky?

Odpovede na tieto otázky si vyžadujú dobrú dostupnosť informácií o poskytovanej podpore a pravidelné vyhodnotenie jej zmysluplnosti a efektívnosti. Ani jedno z toho momentálne štát nerobí dobre.

Diskusia o Budmericiach odzrkadľuje nejasné pravidlá vyhodnocovania v kultúre a zotrvačnosť v zabehnutých dotačných schémach. Dnes sa z pohľadu štátu aj umelci, aj športovci hrabú na svojich pieskoviskách, pričom nie je vôbec jasné, či sú vymedzené dobre a hrajú sa na nich tí, ktorí prinášajú spoločnosti najviac.

Komplikované nahrádzanie štátu

Takúto diskusiu nie je možné mať bez kvalitných faktov, preto od októbra minulého roku pracujeme na webstránke, ktorá prehľadne sprístupní poskytnuté dotácie v športe a kultúre od roku 2004. Veríme, že takýmto zverejnením vyvoláme lepšiu kontrolu, informovanejšiu diskusiu o tom, čo a ako by sme mali v športe a kultúre sponzorovať.

Suplovanie informačnej úlohy štátu nebolo jednoduché – napriek tomu, že naša stránka je založená výlučne na už existujúcich štátnych dátach, nijaké z nich sa nedali prevziať a hneď použiť.

Aby sme ich získali, museli sme osloviť niekoľko verejných inštitúcií (predovšetkým ministerstvo kultúry a školstva) so žiadosťou o zoznam – kto, kedy, na čo a koľko dotácií dostal. Pri získavaní týchto zoznamov sme objavili štyri „zákonitostí“ verejných dát:

1. Inštitúcie nevedia, aké dáta majú (alebo kde sa nachádzajú).

Príkladom je ministerstvo kultúry, ktoré sme o rozpočty jeho príspevkových organizácií (v zásade nepriame dotácie) za rok 2004 žiadali trikrát.

Prvýkrát bola naša žiadosť nezodpovedaná, druhýkrát nám ministerstvo oznámilo, že požadovanú informáciu nemá, a až na tretíkrát sme sa dozvedeli, že údaje asi sú vo výročnej správe ministerstva. Ak samotné inštitúcie nevedia, aké údaje majú, ako môžeme očakávať zmysluplnú diskusiu, či už od úradníkov, alebo od verejnosti?

2. Štátne dáta majú rady papier.

Inštitúcie môžu dáta mať a vedieť, kde sú, to však neznamená, že budú elektronické. Na ministerstve školstva takto papierovo skladujú vyúčtovania športových dotácií za roky 2005 až 2009 v celkovej hodnote asi 150 miliónov eur. Ak sme dáta naozaj chceli použiť, museli sme ich prácne naskenovať a prepísať do našej databázy 5328 záznamov.

3. Ani elektronické dáta nemusia byť zrozumiteľné.

Elektronické dáta majú rôznu podobu - stretnete sa s pre nezasväteného nejasnou štruktúrou alebo zaheslovanými pdf súbormi, z ktorých je zakázané kopírovať. Tabuľka s logicky oddelenými stĺpcami je zriedkavým javom. Logicky štruktúrované, verejne dostupné a exportovateľné dáta nemá nikto. Dáta tvoria úradníci pre (iných vybraných) úradníkov.

4. To, že inštitúcie majú dáta, neznamená, že ich dostanete bez dupkania.

Inštitúcie sa svojimi dátami lúčia nerady - vyše mesiaca nám trvalo získať požadované dáta od ministerstva kultúry.

Audiovizuálny fond pracujúci s rovnakým systémom ako ministerstvo kultúry nám ich zaslal za jeden deň.

Liek pre verejné dáta

Na tieto štyri neduhy, a to nielen v športe a kultúre, sa žiada jedno riešenie - automatické zverejňovanie zbieraných dát tak, aby boli dostupné, opakovane používané a ďalej šíriteľné (takzvané open data).

Automatické zverejňovanie v prvom rade mení mentálne nastavenie - z dát vytváraných pre internú potrebu úradov sa stávajú verejné dáta, ktoré aj inštitúcie využívajú pre vlastnú agendu.

Prvým krokom by malo byť vytvorenie katalógu informácií, ktorými verejné inštitúcie disponujú a pravidelne sa aktualizujú. Následne by mali byť verejnosťou vytypované cenné dáta, ktoré by mali byť prioritne sprístupnené. Postupne by sa mali pridávať ostatné zdroje, ako aj novo vytvárané informácie.

Automatické zverejňovanie dát nielenže odbremení inštitúcie od vybavovania infožiadostí, ale môže zlepšiť informovanosť úradov o svojich dátach navzájom a zásadne prispieť k transparentnosti a spoločenským inováciám.

Medzi tie patrí napríklad infografika britského denníka Guardian zobrazujúca štruktúru rozpočtu pre umenie v Británii alebo projekt voľne preložený Kam idú moje peniaze? prezentujúci verejné výdavky v perspektíve.

(Autor je programovým koordinátorom Transparency International Slovensko)

Najčítanejšie na SME Komentáre


Inzercia - Tlačové správy


  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  3. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  4. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  6. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  8. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  9. Jarné prázdniny pri mori?
  10. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta
  1. Profesijný rast študentov médií sa začína už počas vysokej školy
  2. Paneurópska vysoká škola otvára špecializované kurzy IT
  3. Medzinárodná súťaž FIRST LEGO League na Fakulte informatiky PEVŠ
  4. S profesorom Michalom Miovským o prevencii závislostí
  5. Poslanci nevzdávajú boj proti herniam, chcú prísnu reguláciu
  6. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  7. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  9. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  10. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  1. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 001
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 7 825
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 7 072
  4. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 6 321
  5. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 233
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 5 962
  7. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 4 688
  8. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 4 673
  9. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 4 488
  10. Jarné prázdniny pri mori? 2 866

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Mnohí mlčia, on nie. Služba vlasti z neho spravila lovca ľudí

Tóth tvrdí, že si z vojenčiny priniesol domov traumu.

EKONOMIKA

Land Rover z Nitry budú rozvážať Nemci, Cargo neuspelo

Štátny prepravca rokuje s Deutsche Bahn Cargo.

EKONOMIKA

Kotleba zamestnával načierno

Kraj prišiel o vyše 20 miliónov eur z eurofondov.

DOMOV

‘Kaliňák dáva peniaze na prijatie migrantov’ je hoax

Konšpirátori si vymýšľajú štátne dotácie.

Neprehliadnite tiež

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Slobodní nad priepasťou

Nad arménskou krajinou pri Náhornom Karabachu vedie supermoderná lanovka. A z nej vidíme aj kus histórie.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Slabý kus stáda

V najkritickejšom momente, keď hybridné bojiská zakladá Kremeľ po celej Európe, je NATO na križovatke. A Slovensko neutečie pred nevyhnutnosťou viac investovať do armády.

Riškovi zas niečo odletelo (Sliacky)

Karikatúra Mikiho Sliackého na stred týždňa

KOMENTÁR MATÚŠA KRČMÁRIKA

Kde sme boli, keď sme ešte mohli zasiahnuť? A kde sme teraz?

OSN v roku 2014 varovala svet, že situácia v utečeneckých táboroch je neúnosná a ľudia z nich sa dajú do pohybu. Zareagovali sme neskoro. Dnes môže od hladu zomrieť dvadsať miliónov ľudí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop