Európske turné prezidenta Obamu má popri pragmatických výstupoch (od dohody o postupe pri riešení krízy v Líbyi až po prísľub partnerstva krajín G8 so štátmi, kde sa začala „arabská jar“, podporený injekciou vo výške 40 miliárd dolárov) aj viacvrstevnatú politickú symboliku.
Jej prvým prejavom je architektúra návštevy, počas ktorej sa vďaka summitu G8 v Paríži a summitu 20 prezidentov vo Varšave americký prezident stretol s predstaviteľmi takmer všetkých kľúčových európskych krajín. Skutočnosť, že Američanom na Európe záleží, tak mohol zdôrazniť v rôznych prostrediach.
V Londýne vzdal hold tradíciám demokracie, ktoré kedysi v podobe Magny Charty vzišli z britského ostrova a inšpirovali aj amerických kolonistov. Vo Varšave a na stretnutí s politikmi štátov strednej, južnej a východnej Európy zasa mohol oceniť ich spôsob prechodu od autokracie k demokracii ako možnú inšpiráciu pre arabské krajiny. Stretol sa tiež s veteránmi poľskej Solidarity a uctil si pamiatku obetí smolenskej tragédie.
Druhým je náznak vízie, akú ponúkol v prejave v britskom parlamente. Máme za sebou ťažké desaťročie, hovoril, začalo sa vojnou a skončilo sa ekonomickou recesiou; dnes sa však darí narušovať siete teroristov a ekonomika sa spamätáva. Vzostup Číny, Indie, Brazílie a ďalších podľa neho nemusí viesť k úpadku amerického a európskeho vplyvu – naopak, práve dnes je čas pre naše líderstvo v oblasti ekonomiky, bezpečnosti i v podpore občanov krajín, ktorí volajú po dôstojnejšom a slobodnejšom živote. Budeme postupovať s pokorou, nikomu nechceme diktovať, povedal Obama, uvedomujeme si však svoju zodpovednosť.
