Keď sú obe oči vystavené slnečnému svetlu, prispôsobia sa pozeraniu v tme pomaly," prekvapila ma. „Odkiaľ vieš takúto vec?" bol som zvedavý. Vraj od kamarátky, ktorej koníčkom je zbierať zaujímavé informácie a získava ich napríklad aj z nemeckého televízneho vysielania.
Na Slovensku majú, alebo mali v jednom rádiu rubriku, kde vyvracali a objasňovali určité mýty a mylné teórie.
V Japonsku niečomu takému hovoríme „mestská legenda" a vedomosti, bez ktorých by ste tiež neumreli, voláme „banality". A Japonci obe tieto kategórie informácií milujú.
V hlavnom vysielacom čase televízie je veľa programov, ktoré takéto témy prinášajú a televízne šou s podobným obsahom vykazujú vždy dobrú sledovanosť. Keď som bol tento rok vo februári a marci v Japonsku, v jednej relácii s názvom „Je to pravda?" ma prekvapila istá informácia. Hovorí sa často, že si pokazíte zrak, keď budete čítať knihu v tmavej miestnosti.
V spomínanej relácii vystúpil očný lekár, ktorý priniesol dôkazy o nepravdivosti tohto konštatovania. „Chybný zrak nemá nič spoločné s pozeraním v tmavej miestnosti," povedal a pokračoval: „Keď sa na niečo dlho pozeráte zblízka, to môže spôsobiť, že sa vám pokazí zrak."
Mňa však v spomínanej relácii „Je to pravda?" prekvapilo niečo iné: Že všetky informácie o kontrolách dopravných policajných hliadok sú verejne dostupné. V programe vystúpil predstaviteľ polície, ktorý dosvedčil, že je to pravda. Povedal, že o tom, kedy, kde a aké kontroly polícia vykonáva, sa dozvie každý na internete, na stránke polície. „Cieľom je, aby si všetci vodiči uvedomovali, že treba dodržiavať dopravné predpisy."
