V povetrí už cítiť vakácie. Aj parlamentné: o čo menej je zástupcov ľudu v rokovacej sále najvyššieho zákonodarného zboru, o to viac ich možno nájsť na prezenčnej listine.
Ale žiadne strachy, predseda parlamentu s neskrývaným jazykovým pôvabom konštatoval, že „keby horelo, vedia tu byť v pomerne rozumnej dobe. Keby napríklad trebalo niečo odhlasovať“.
Loptička v jamke
Niežeby horelo, no „rozumná doba“ nastať mohla – keby sa páni a súdruhovia poslanci unúvali vypočuť si kolegu navrhujúceho znížiť počet poslaneckých duší zo 150 na 79 a obmedziť imunitu ich i sudcov.
Získať ústavnú väčšinu na zabezpečenie takejto občianskej „égalité“ znie ako najkrajnejšia najnepravdepodobnosť, nuž si radšej povzdychnime ako R. G. de la Serna: „Golf je veľmi zábavný, ak si nekladieme za cieľ dostať loptičku do jamky.“
A sme doma, pri pravidlách sformulovaných našou skúsenosťou, že politika ako obhajoba verejného záujmu je príliš vzdialená spoločenskej praxi. To však vedel aj čínsky učenec, čo sa za Konfucia sťažoval, že na sto úradov pripadá desať slušných ľudí a že zvyšných deväťdesiat úradov treba obsadiť nečestnými a podplatnými.
Preto ZMOS vyhlásil zákopovú vojnu tej strane, čo si primátorov a starostov pohnevala zákonom, podľa ktorého sa im základné platy znížili o desať percent. A na dôvažok, autor zákona chce udrieť ešte raz, a to návrhom znížiť počet obecných poslancov.
Odstupujúci predseda ZMOS-u nelenil a ausgerechnet ľuďom v hmotnej núdzi (nie starostom) pridelil úlohu vlastných rukojemníkov, keď vyhlásil, že samosprávy prejavia pramálo ústretovosti pri zavádzaní e-pay kariet, ktoré pripravuje ministerstvo práce!
