Čítam v týchto novinách, že v akomsi prieskume, ktorý sa uskutočnil teraz, 80 percent manažérov a zamestnancov firiem si myslí, že korupcia je u nás rozšírená, ale len päť percent odpovedalo, že sa v poslednom období stretlo so závažným podvodom. Hľa, akási prieskumná disproporcia vychodí. Manažérka z „prieskumnej firmy“ tento rozpor vysvetľuje slovami: „Možno korupciu nepovažujú za podvod, lebo nemajú jednoznačne stanovené, čo podvod znamená.“
Nuž, načim aj slovenský, nielen anglický slovník otvoriť a rozpamätať sa, čo to len to slovo „podvod“ môže znamenať. Je možné, že vo firmách slovenský slovník „nedržia“, i podujímam sa na túto osvetovú bohumilú činnosť, že z neho zacitujem – podvod rovná sa „úmyselné oklamanie s cieľom vlastného prospechu alebo poškodenia iného“.
A teraz, nože, či vieme, čo je to „úmyselne oklamať“, „poškodiť iného“? Aj tu sú spoje v našich mozgoch popretŕhané? Zahľaďme sa na svoj život, nemusíme ísť ani do vysokej politiky, ani k sponzoringu politických strán, stačí prejsť hen, na druhú stranu do reštaurácie. Tam nemusím korumpovať, sľubovať provízie, úplatky, tam stačí maličký bakšiš, prepitné, obslužné či – ako sa teraz krásne jemne hovorí – všimné. Pár centov. Keď to zopakujem viackrát alebo mám na to, aby som to robila pravidelne, bol by v tom čert, aby si ma nevšimli.
To, že si ma „všimli“, znamená, že keď vstúpim do reštiky, čašník už od pultu zdraví a kričí „kávička, vodička, milá panička?“, hneď je pri mojom stole a obed dostanem do dvoch minút na rozdiel od zákazníkov, ktorí sú tu dávno predo mnou a iba teraz dostali do ruky jedálny lístok.
