Nekultúrny a nesociálny New York!
Chcela som položiť obvyklú otázku, prečo teda nešiel radšej na Kubu, ale namiesto odpovede zvykne zavládnuť trápne ticho a New York si so sťažovateľmi aj tak poradí najlepšie.
Sedíme v Bar International, legendárnom bare v East Village veľkosti priemernej bratislavskej špajzy (čo u európskych návštev vyvoláva nadšenie, ktoré mi len viac sťažuje orientáciu v ich náročnom hodnotovom systéme). Oblečenie kamaráta sa zatiaľ v práčovni vedľa svedomito krúti v štyroch práčkach, rozdelené podľa farby, jemnosti a iných atribútov, ktoré tiež nezvládam pochopiť.
Hlasno mi vysvetľuje, že byt, v ktorom býva, by v „takom stave“ nikdy nikomu neprenajal, rozčúlenými gestami komentuje miestnu záľubu používať na opravu všetkého čiernu lepiacu pásku.
Vedľa nás sa o bar opierajú dvaja páni s očami už jemne vytočenými dovnútra, dvojica, ktorá vyzerá ako inventár ešte pôvodného baru z 80. rokov.
Jeden z nich nás vyruší americky žoviálnou otázkou, odkiaľ sme. Úsečne odpovedáme a on na to, „Á, Slovensko. A ste z Bratislavy alebo z Humenného?“ Zasmejeme sa (ani jeden z nás nie je z Košíc), ale po ďalších pokusoch o konverzáciu sa kamarátova ruka zatrasie v detsky úprimnom heš-heš: „Daj nám pokoj.“ Pán vyzerá ako prototyp páskolepiča, iste nemá názor ani na najnovšiu esej Slavoja Žižeka. Striasť sa nám ho podarí, až keď ho Brooklyn Lager donúti ísť na WC.
