„Američania by mali oslavovať srdečne, pretože máme slobodu a slobodu milujeme,“ odkázal spoluobčanom prezident George Bush v predvečer dnešného Dňa nezávislosti. Najväčšieho sviatku, na počesť 4. júla 1776, keď sa odštartoval nevídaný experiment na americkom kontinente. A treba hneď dodať, že experiment slobody a demokracie bol napriek všetkému mimoriadne úspešný. Aj keď Amerika si prvý raz v novodobej histórii tento sviatok pripomína v pocite skľúčenosti, frustrácie a v obavách o svoju bezpečnosť, nejde vôbec o zlyhanie národa ani o prelom, ktorý by mal raz a navždy upraviť jej doterajší kurz.
Amerika hľadá od minuloročného 11. septembra nové miesto na mape sveta. Ústami terajších vodcov formuluje novú zahraničnú politiku, novú bezpečnostnú doktrínu. Všetky teoretické vízie sa rodia za pochodu, niektoré by občas potrebovali pribrzdiť a žiadalo by sa aj hlbšie zamyslenie nad dôsledkami. Lenže kurz, ktorým Amerika teraz kráča, jej bol nanútený, a tak aj všetky jej obranné kroky sú diktované hlbokým pocitom krivdy. Amerika sa sama seba spytuje, kde, kedy a akú chybu urobila. Pre bežného Američana, farmára z Iowy či naftára na Aljaške, je nepochopiteľné, čo sa udialo. Američania si zvykli zaujímať sa o svet iba v historických prelomoch. Vedeli pochopiť, prečo sa v Európe začala prvá svetová vojna, prečo sa o dvadsať rokov neskôr znovu bojovalo v druhom, najväčšom svetovom konflikte. Američania odchádzali bojovať proti fašizmu, umierali všade v nacistami obsadenej Európe, padali na plážach Normandie, v ďalekom Pacifiku, padali v tisíckach vo viere, že ich obete nebudú zbytočné, že raz sloboda a demokracia povedia svoje áno všade. Naučili sa pochopiť aj tvár komunizmu. V časoch studenej vojny najviac pociťovali hrozbu možného útoku nepriateľskej Moskvy. Ale dokázali sa zbaviť aj tohto nebezpečenstva. Demokracia dorazila napokon aj do bývalého sovietskeho impéria. Preto od minuloročného septembra nie sú Američania naplno schopní pochopiť, čo sa vlastne stalo. Nevedia, čo a prečo zlyhalo. Z toho pramení ich frustrácia. Preto majú obavy o bezpečnosť detí, svoju, ale najmä o bezpečnosť veľkej krajiny. Nevedia si vysvetliť, prečo sa ľudia, ktorí v Amerike žili, jedného dňa zmenili na jej úhlavných nepriateľov a unesenými civilnými lietadlami zaútočili na New York a Washington. Nevedia si vysvetliť, ako môže ktosi nenávidieť slobodu jednotlivca, ako môže byť niekto nepriateľom demokracie. Aby porozumeli tomuto protirečeniu, museli by poznať aj iný spôsob života. Akoby mali historickú smolu, že od júla 1776 s výnimkou občianskej vojny Juhu proti Severu nepoznali iný model života než slobodu a demokraciu. Jednu vec však od septembra pochopil aj ten najunavenejší farmár z Iowy, aj najvysilenejší robotník automobilky v Detroite… Napriek tragédii, aká sa odohrala, napriek viacerým zákonným opatreniam proti terorizmu, napriek pocitu, že ich občianske práva by mohli byť dočasne trochu obmedzené, nevzdajú sa hlavnej vymoženosti americkej revolúcie: individuálnej slobody! Iba si ju budú musieť brániť oveľa dôslednejšie a systémovejšie než do 11. septembra 2001. Veľký americký experiment pokračuje a napriek všetkému je hlavným inšpiračným odkazom pre ostatné národy.
