Rázna návšteva ministra vnútra Daniela Lipšica v obci Žehra vzbudila nádej nielen v srdciach utláčaných obyvateľov dediny.
O starostovi Žehry toho bolo počuť veľa. Písalo sa o jeho podozrení z obchodovania so ženami, výtržníctve, čudnom priebehu projektu prevádzky bagetérie, v ktorej sa nikdy neupiekla ani jediná bageta...
Návrh novely zákona o obecnom zriadení je zrejme vyvrcholením aktivity ministra Lipšica vo veci samej. Súvislosť medzi výkonom funkcie súčasného starostu Žehry a predkladaným návrhom novely je zrejmá a minister vnútra by ju ani nemal popierať. Bol by smiešny.
Nekonečné delenie
Celá novela spočíva v možnosti rozdelenia obce v prípade, že táto nedodržiava finančnú disciplínu a tým nepriaznivo vplýva na uspokojovanie životných potrieb jej obyvateľov. Podľa súčasného znenia zákona o obecnom zriadení 369/1990 Zb. „obec sa môže rozdeliť, ak nové obce budú mať katastrálne územie alebo súbor katastrálnych území tvoriaci súvislý územný celok, najmenej 3 000 obyvateľov, ak urbanisticky nesplynuli s ostatnými časťami obce. Obec nemožno rozdeliť, ak do rozvoja odčleňovanej časti obce boli vložené investície, od ktorých je závislá celá obec“.
Podľa názoru predkladateľa sú tieto podmienky rozdelenia obce príliš obmedzujúce. Obyvateľom obcí sa po schválení tejto novely zákona umožní zbaviť sa „zlého“ starostu vytvorením novej obce, samozrejme s vlastným obecným zastupiteľstvom.
Priznám sa, že takúto aktivitu som od Daniela Lipšica neočakával. Zaujímavé je, akým spôsobom sa pri formulovaní novely vyhol vyjadreniam, ktoré by mali neželaný „rasový“ nádych – nemohol predsa na rovinu do zákona navrhnúť, že v obciach, kde sú „cigánski starostovia“, majú právo obyvatelia rozdeliť ju na „cigánsku“ a „slušnú“ časť.
