Zaplaťte dvadsaťpäť dolárov mesačne a dáme vám počítač Chromebook, s ktorým budete mať prístup k svojim dátam, hovorí Google.
Za desať dolárov dostanete mesačný prístup k filmom cez Netflix, za 60 dolárov môžete čítať koľko kníh chcete cez Bookswim, za tri eurá máte hudbu cez personalizované rádio Last.fm. Výpočet podobných služieb by mohol ešte dlho, dlho pokračovať.
Zdá sa, že vlastníctvo kníh, hudby, filmov a aj vašich osobných dát už nie je také dôležité. Omnoho podstatnejším sa stáva samotný prístup k nim.
Vraj nová ekonomika
Kevin Kelly, editor Wired.com, je dlhoročným propagátorom myšlienky „prístup je viac ako vlastníctvo“. Hovoril o ňom ešte skôr než cloudové služby – teda že všetko je uložené na serveroch kdesi v zahraničí, nič u vás doma – umožnili masové rozšírenie tohto trendu.
Kelly tento trend prirovnával k spôsobu, akým sme desaťročia pristupovali k verejnému majetku. Jazdíme po cestách, ktoré nevlastníme, ale platíme si ich paušálom v podobe daní. Ibaže dnes sú tieto poplatky dobrovoľné a týkajú sa vecí, ktoré sme desaťročia chceli vystavovať v obývačke.
Vznikol tak nový trh, pre ktorý sa ešte neujal spoločný názov – niektorí hovoria o trhu zdieľania, ďalší o kolaboratívnom trhu alebo trhu prístupu. Na názve však nezáleží až toľko ako na tom, že jeho rast je dnes rovnako rýchly (a funguje na rovnakých základoch), akým rástli kedysi na Slovensku nákupy na splátky.
Keď je prístup málo
Mať doma plnú knižnicu kníh a praskajúce police s cédečkami, keď pritom stále čítame a počúvame len pár kúskov, je skutočne neefektívne. A ak vám záleží na prírode, tak môžete dodať že aj neekologické – predsa len vaša efektná zbierka kníh zabila zopár stromov.
Avšak to, že sme v minulosti mnohé zbytočnosti vlastnili, neznamená, že sme tak robili len preto, že tieto služby ako iCloud neboli k dispozícii. A že dnes, keď tieto možnosti máme, vyhlásime koniec vlastníctva a nikto už nič nebude chcieť mať doma.
