V kriku politických udalostí súčasných dní zostala akosi v zabudnutí novela tlačového zákona. Neprávom. Pri hlasovaní o nej totiž vládna koalícia hlasovala v pomaly už vzácnej zhode. Akoby jej poslancov jedna mater mala. Vrátane tých, ktorých zavrhla - poslancov Ďurkovského a Matoviča.
Niet sporu o tom, že poslanci vládnej koalície hlasovali slobodne. Aj zodpovedne. Z každého klubu. Aj poslanci SDKÚ, napríklad Milan Hort či Pavol Kubovič. Aj poslanci KDH, napríklad Pavol Hrušovský či Pavol Abrhan. Aj poslanci Mosta-Hídu, napríklad Gábor Gál či László Nagy. Napokon, návrh predtým schválila vláda a hlasovali zaň napríklad ministri Mikuláš Dzurinda, Lucia Žitňanská, Daniel Lipšic či Zsolt Simon.
Poslancov a ministrov za SaS vzhľadom na text nižšie neuvádzam – pred tromi rokmi neexistovali, podobne ako doteraz neexistovala „samoiniciatívna“ námietka na Ústavný súd či návrh na odmietnutie podania, ktorý vymyslel predseda Richard Sulík. Ktorým, mimochodom, do čista spláchol opakované ubezpečovania reprezentantov vládnej koalície vrátane premiérky Ivety Radičovej, že nezvolením generálneho prokurátora sa nič nestalo, že zákon počíta aj s tým a že prokuratúra bude fungovať rovnako ako s riadne zvoleným generálnym prokurátorom. Kde niet pomoci, niet ani rady.
O nedostatkoch vedeli
Výnimkou z uvedeného je len minister kultúry Daniel Krajcer, keďže novelu vypracoval, predkladal a o jej nedostatkoch vedel. Napríklad o tom, že v nej zostane § 4 ods. 1 až 4 týkajúci sa ochrany zdroja a obsahu informácií. Alebo § 7 ods. 1 v súvislosti s právom na opravu. Aj tieto ustanovenia totiž pred tromi rokmi vyššie menovaní poslanci a ministri za SDKÚ, KDH a Most-Híd (vtedy SMK – pozn. aut.) napadli na Ústavnom súde. Ako nesúladné s ústavou aj s Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. A od súdu dodnes žiadajú z uvedených dôvodov ich zrušenie.
