Belasý motýľ v tieni Gay Pridu

Na novembrovom Koncerte pre všímavých v PKO ma oslovil človek s ohromne bledomodrým zrakom a predstavil sa ako člen organizácie Belasý motýľ. Je to združenie ľudí, ktorí trpia chorobou zvanou svalová dystrofia. Spýtal sa, či by sme v lete nezahrali na námestí pre nich koncert.

Obyčajný človek, neznalý veci, ako ja, má len hmlistú predstavu o akýchsi vozičkároch, ktorí majú slabé svalstvo, a preto potrebujú opateru. Vlastne vôbec netuší, čo je to za chorobu.

A tak je leto, stojím na pódiu, chystám si veci a z reproduktorov znejú hlasy hercov, ktorí ľuďom na námestí vysvetľujú, čo to tá svalová dystrofia vlastne je.

Predstavte si, že vám postupne, z roka na rok, strašne rýchlo, ako v zrýchlenom filme vášho života, prestávajú fungovať všetky svaly.

Stojím tam a pozerám na tých ľudí na vozíčkoch a aj zvesela postávajúcich pod pódiom, radostných, vysmiatych – po celý čas, čo sa s nimi rozprávame a skrývame pred dažďom, ktorý tak letne prefrčal tesne pred zvukovkou – sú veselí, vtipkujú, taká dobrota a radosť z nich sála, že až. Oni žiaria, pre nás zdravých, priam potupnou radosťou zo života! Oni a ich dobrovoľníci...