Na začiatku bolo zemetrasenie. Nie príliš extrémne otrasy však pred dvoma rokmi zváľali v talianskej L'Aquile budovy a trosky následne zabili 309 ľudí. Hneď, ako sa skončili záchranné práce, talianske úrady začali hľadať vinníka. A okrem staviteľov budov im nenapadlo nič lepšie, ako obviniť vedcov - seizmológov.
Oni vraj mali vedieť, čo sa môže stať. Oni mali varovať verejnosť, aby opustila svoje domovy. A oni nezasiahli ani po troch mesiacoch seizmickej aktivity, ktorá v oblasti pretrvávala. Navyše vraj povedali, že situácia je bezpečná.
Minulý týždeň sa preto taliansky sudca Giuseppe Gargarella rozhodol obviniť šesticu vedcov a jedného úradníka zo zabitia. Proces sa začne v septembri a obvineným hrozí dvanásť rokov väzenia.
Nedá sa to
V tomto okamihu by to mohol byť ďalší banálny príbeh o zanedbaní povinností, zlých rozhodnutiach a reálpolitike, ktorá hľadá vinníkov namiesto toho, aby sa poučila. Lenže v jednom kľúčovom bode je všetko inak.
Zemetrasenia sa jednoducho nedajú predpovedať. Nie v súčasnosti a nie súčasnými metódami.
Pravidelne sa síce objavujú tvrdenia, že už sme na to konečne prišli, že treba sledovať únik radónu, predtrasy či správanie zvierat. Ale napokon sa takéto nápady nikdy neukázali ako univerzálne a spoľahlivé, zemetrasenia sú jednoducho príliš chaotickým procesom.
Síce vieme, prečo vznikajú, ale nevieme presne povedať kedy. Odhady vedcov preto bežne bývajú „dnes aj o desať rokov“. Podobne ako v prípade sopiek.
V takejto situácii bolo jednoducho nemožné otrasy v L'Aquile predpovedať. Je preto - dokonca aj v krajine bunga bunga - absurdné obviniť vedcov, že to nedokázali.
Podobne môžeme totiž zatvárať lekárov, ktorí nevyliečili pacientov s AIDS, alebo meteorológov, ktorí nedokázali zabrániť dažďu.
Úradník a vyhlásenie
Mierne otrasy zeme sa v strednom Taliansku objavovali už tri mesiace pred aprílovým zemetrasením. Preto sa v marci stretol tím zložený zo seizmológov a geofyzikov, aby preskúmal riziká.
Vedci sa vtedy viac-menej naozaj zhodli, že silné otrasy zeme nemusia byť nevyhnutné. Poukazovali na to všetky údaje a potvrdilo to aj nezávislé overenie komisie pod vedením amerického vedca Thomasa Jordana.
Zistila, že všetky vyjadrenia vedcov boli „vedecky korektné“ a s danými informáciami nebol dôvod vyzývať na evakuáciu. Podľa magazínu Science bola pravdepodobnosť väčšieho lokálneho zemetrasenia vtedy asi jedno percento, čo je príliš málo na začatie evakuácie.
Zemetrasenie však napriek modelom a štatistikám udrelo 6. apríla.
A keďže predtým na tlačovej konferencii povedal vtedajší námestník talianskeho Úradu civilnej ochrany, že podľa vedcov žiadne nebezpečenstvo nehrozí, prokuratúre to stačilo.
Nepomohol ani otvorený list tisícov svetových seizmológov a ďalších vedcov, ktorý proti podobnému postupu protestovali.
Prestanú komentovať?
Znovu sa tak ukazuje, že vždy, keď sa veda zapletie s úradmi a politikou, vyjde z toho porazená.
Politici chcú jednoduché odpovede na zložité otázky, kým vedci často prinášajú zložité odpovede na jednoduché otázky. Politici navyše radi ukazujú prstom na ostatných najmä vtedy, ak by inak museli ukázať na seba.
Výsledkom však môže byť, že odborníci - tí jediní, ktorí majú k téme naozaj čo povedať - prestanú veci komentovať či na ne upozorňovať. Taliansky prípad môže viesť k tomu, že vedci v krajine jednoducho prestanú vydávať varovania či rozprávať o rizikách, prípadne už nebudú ľudí upokojovať po každom novom apokalyptickom tvrdení.
Obzvlášť to môže byť problémom v štáte, kde aj vrabce na strechách očakávajú ďalšiu erupciu Vezuvu.
A rovnako - asi až na kompetentných úradníkov - vedia, že Neapol a okolie nemajú vypracovaný dostatočný evakuačný plán, ktorý by v prípade silnej erupcie dokázal zachrániť tri milióny ľudí z oblasti.
Racionálna krajina
Veda nevie všetko a je poctivé, ak to priznáva. Napokon, jej cieľom je spoznávať neznáme a chápať dosiaľ nepochopené. Chce odhaľovať zákonitosti sveta, v ktorom chodíme ráno do práce, hádame sa o futbale a sledujeme, ako mesiace obiehajú okolo planét.
Obviňovať preto vedcov za to, že čosi nevedia, a posielať ich za to do väzenia, je hlúpe. Človeka možno viniť, ak iného zabije úmyselne. Možno ho viniť, ak zabije z nedbanlivosti. Ale nemožno ho viniť, ak nielenže nemôže prírodnej katastrofe zabrániť, ale ju ani nedokáže predvídať. V racionálne zmýšľajúcej krajine seizmológ nepatrí do väzenia, ale skôr dostane na výskum viac peňazí, aby sa v budúcnosti - zajtra či o päťdesiat rokov - už nič podobné neopakovalo.
