Slovenský právny systém uznáva na vzájomné spolužitie ľudí v podstate iba dva spôsoby. Spoločnú domácnosť a manželstvo. Nazdávam sa, že je to nedostačujúce. Prečo?
Spoločná domácnosť
Spoločná domácnosť sa chápe len ako viac či menej voľná komunita ľudí bez užších vzájomných väzieb. Tvoria ju ľudia, ktorí „spolu trvale žijú a spolu uhrádzajú náklady na svoje potreby“. Takýmto osobám vyplývajú síce zo zákona niektoré výhody, týkajúce sa napríklad dedenia bytu, pokiaľ neexistujú priami dediči, týkajú sa ich aj niektoré sociálne normy, najmä pokiaľ ide o ich deti.
Spoločnú domácnosť však môžu tvoriť dvaja alebo aj viac ľudí, tí môžu byť rovnakého alebo rozdielneho pohlavia, môžu byť medzi sebou príbuzní alebo nie.
Môžu to byť napríklad dospelí súrodenci s matkou, ale aj rozvedení manželia, pokiaľ spolu bývajú a podieľajú sa na výdavkoch, alebo nezosobášený pár muža a ženy s troma deťmi z viacerých rozvedených manželstiev, alebo dvaja homosexuálni muži či päť lesbických žien a jedno dieťa...
Nie je ani určené, ako dlho má ich vzťah trvať. A príslušnosť osoby v „spoločnej domácnosti“ treba od prípadu k prípadu osobitne dokazovať, alebo zmluvne poisťovať. Mimochodom, pojmy druh, družka slovenské rodinné právo nepozná.
Osoby žijúce v spoločnej domácnosti majú, tak ako každý občan, právo mať deti a vychovávať ich. Bez ohľadu na to, či ide o osoby rozličného alebo rovnakého pohlavia.
Manželstvo a rodina
Niečo iné je manželstvo. Manželia, teda dvaja ľudia rozličného pohlavia v úradne potvrdenom manželskom zväzku, bez detí alebo s deťmi, po právnej stránke tvoria rodinu. Rodina má v našom právnom systéme omnoho vyššie postavenie ako voľný vzťah typu spoločnej domácnosti. Požíva právne výhody a bonusy, keďže rodina založená na manželstve sa pokladá za základnú bunku štátu.
Vráťme sa však k voľnejším partnerským vzťahom, začleneným u nás výlučne pod pojem spoločná domácnosť. V rámci nej má každý člen, bez ohľadu na sexuálnu orientáciu, právo vychovávať svoje dieťa, s kýmkoľvek a akokoľvek splodené. Má právo (vo výnimočných prípadoch) adoptovať si ako jednotlivec aj cudzie dieťa, pokiaľ príslušná inštitúcia (súd) vyhovie jeho žiadosti o adopciu. A má právo ho vychovávať v spoločnej domácnosti s kýmkoľvek, bez ohľadu na pohlavie partnera či dokonca partnerov.
Čiže dieťa môžu aj dnes za istých okolností vychovávať i homosexuálne páry. A nemusí to byť len dieťa adoptované, ako sa niektorí nazdávajú. Môže byť aj vlastné, splodené jedným z partnerov s osobou opačného pohlavia. Prirodzeným spôsobom, existuje predsa bisexualita, ale v súvislosti s rozvojom medicíny narastá trebárs aj možnosť umelého oplodnenia. (Najznámejší je asi prípad britského speváka Eltona Johna, ktorý sa stal biologickým otcom a žije aj so svojím dieťaťom v homosexuálnom manželstve.)
Aj spolužitie ľudí rovnakého pohlavia s vlastným dieťaťom jedného z nich však u nás môže byť dnes definované iba ako spoločná domácnosť.
