Nejde mi ani tak o priblíženie vzácnej postavy slovenských dejín umenia – architektúry a pamiatok – profesora Piffla. Mestské múzeum v Pezinku (2010) vydalo nezvyčajnú monografiu. Rodina sprístupnila jeho kresby a denníkové záznamy zachytávajúce búranie starého Pezinka počas trojročného pobytu univerzálneho inžiniera i umelca (od 1962).
neplatilo. Úplný primitív sa stal riaditeľom osudov tisícov slušných a vzdelaných ľudí, ktorí nikdy nekradli.
Ide mi o presnú paralelu, ktorá je v nás nielen zakorenená hlbšie ako TBC, ale najmä vôbec neliečená. Aj dnes sa môže stať úplný primitív, nevzdelaný ozembuch a hulvát, intrigán, úplne bez zásadných zásluh k veci, bez diela a kvalifikácie.
Dosaďme si vojenského prokurátora s jeho kasárenskou každodennosťou do kontrastu so zázemím napríklad Ivety Radičovej či Petra Zajaca, ktoré sú pre jemu podobných – Fico, Gašparovič, Kaliňák, Maďarič,... – ako červené súkno. Keby sme ich zavreli do utesnenej testovacej miestnosti, ani o mesiac by z nej nevypadlo nič kultúrne, hodné aspoň ôsmaka. Pifflov životopis je za všetky boľševické drobné: Špičkové vzdelanie a výkony v československej demokracii a Příbram a Pankrác v 50. rokoch.