Slovenský prezident zvykne pri skladaní sľubu pred NR SR tvrdiť, že bude dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na Slovensku a dokonca si vraj „svoje povinnosti bude vykonávať v záujme občanov“. Niečo podobné zvyknú na začiatku svojho funkčného obdobia tvrdievať aj poslanci a členovia vlády, takže verejnosť už tieto slová neberie priveľmi vážne - napokon, nebrala ich vážne ani v predchádzajúcom režime a dvanásť ponovembrových rokov už stačilo vyliečiť z naivity väčšinu spoločnosti.
Súčasný slovenský prezident rád o sebe vyhlasuje, že na rozdiel od takého predsedu vlády či iných ministrov alebo poslancov on nie je iba politikom, on je už štátnikom. Dôvod zvyčajne nachádza v tom, že ho volili občania priamou voľbou - napokon, iný by aj dosť ťažko hľadal (a v tomto mu uniká aspekt, že bol najúspešnejším menším zlom spomedzi uchádzačov). A ak aj občas môže časť verejnosti podliehať pokušeniu začať uvažovať o tejto možnosti, vždy je veľmi rýchlo vyvedená z omylu. Naposledy to bol úradnícky štatistický odpočet vládnych sľubov - kto čakal slová a videnie štátnika, ten sa nedočkal.
