Sociológ F. Gál (SME, 29. 6.) prirovnáva výsledky volieb k sociologickému prieskumu - ten je o to reprezentatívnejší, o čo menej sú názory respondentov ovplyvnené. Kampane mimovládnych organizácií, ktoré vyzývajú na účasť vo voľbách, nejakým spôsobom ovplyvňujú voličov, teda nielenže nezvyšujú reprezentatívnosť výsledkov volieb, ale ju ešte znižujú. Podobne podľa V. Mečiara by mali ísť voliť tí občania, ktorí majú jasne vybratú stranu. Presvedčovať ostatných, aby sa rozhodli, nie je správne - majú predsa tiež právo nevoliť.
Ak by bola Gálova výčitka MVO pravdivá, nie je možný napr. reprezentatívny prieskum volebných preferencií. Aktivisti „Nie je nám to jedno“ totiž nerobia nič iné, len nabádajú občanov, aby svoj názor prejavili vo voľbách. To isté urobí anketár akéhokoľvek prieskumu už tým, že sa respondenta na jeho názor opýta - v podstate ho tým vyzve, aby tento názor prejavil vo forme odpovede na anketovú otázku. Navyše predstava, že reprezentatívne sú také voľby, pri ktorých sa občania rozhodli bez toho, že by boli v predvolebnom období akokoľvek ovplyvňovaní, posúva tento termín ad absurdum - predpokladá neexistenciu predvolebných kampaní, diskusií v médiách, ale tiež článkov, aký napísal aj F. Gál.
Pokiaľ pri prieskume predvolebných preferencií je skutočnosť, že všetci respondenti prejavili svoj názor, automatická, pri voľbách to tak nie je. Názory občanov, ktorí sa rozhodnú využiť svoje právo nevoliť, nie sú do reálnych výsledkov volieb nijako zahrnuté. O tom, ktoré strany a v akom pomere budú sedieť v NR SR, rozhodujú len a bez výnimky tí občania, ktorí išli voliť - za podmienky, že ich hlasy neprepadli. Čím viac ľudí volí, tým viac rozhodnutí občanov sa uplatní pri kreovaní parlamentu. Zvyšovanie volebnej účasti teda jednoznačne zlepšuje reprezentatívnosť výsledkov volieb.
