Rozhodnutie bratislavského okresného súdu, ktorým prikázal Michalovi Kováčovi, aby sa ospravedlnil Ivanovi Lexovi za výroky súvisiace s únosom jeho syna, nemohlo prísť vo vhodnejšom čase. Teda, keď v parlamente leží v druhom čítaní návrh KDH na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o amnestii.
Ako súd odôvodnil svoje rozhodnutie, ešte nie je známe. Napriek tomu možno pochybovať o tom, že do úvahy vzal naozaj všetky náležitosti. Vrátane faktu, že Ivan Lexa je amnestovaný, teda - usudzujem - ani vinný, ani nevinný. A že sám vie najlepšie, prečo amnestiu prijal a neurobil ani len pokus o jej odmietnutie.
Takže, či sa mu to páči, alebo nie, s únosom Kováča ml. bude vždy a automaticky spájaný. Napokon, či rozhodnutie je také, ako zákon káže, časom potvrdí alebo odmietne odvolací súd.
Návrh kresťanských demokratov, ktorým sa snažia zrušiť tri amnestie, dodnes poukazuje viac na ich tvrdohlavosť, ako na úprimnú snahu s touto agendou skoncovať. Rovnako umožňuje Robertovi Ficovi a spol., bez pomoci ktorých je odsúdený na neúspech, stále tvrdiť, že tieto „amnestie boli morálny suterén, ale ich zrušenie by bol právny suterén“. Za to, že má v tomto pravdu, môže výlučne KDH.
Nikto by totiž nemohol vecne namietať proti tomu, keby predložilo taký návrh, ktorý by odstraňoval len vydanie druhej a tretej amnestie. Bolo by to aj v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu, podľa ktorého sa raz udelená amnestia nemôže ani meniť, ani zrušiť, čo vyriekol na margo zrušenia amnestií Mikulášom Dzurindom.
